Lo que escribimos juntos / What We Wrote Together (2024)

Dosť sklamanie - možno aj preto, že som sa tešil na niečo šťavnaté z argentínskej školy, na spôsob Bergera a kol. Samozreme vizuály - a aj mužské objekty - sú dosť pekné, s profi nostalgickým hipsterským filtrom - ale to bolo asi jediné na čo som sa tu dokázal pozerať. Príbeh, dráma (vo filmovom duchu, nie gay sebadramatizácia), vývoj, iskrenie, dôvod na emocionálnu účasť - sa tu akosi neocitli.

Jeden z partnerov - aby sa cítil užitočný a produktívny, predáva na malom stojaníku na záhrade izbové kvetiny. A treba ho brať vážne! Niečo tak banálne, zimprovizované, "akože" - tak trochu vystihuje ako si "biznis" a "prácu" predstavuje mnoho hipsterov a Gen Z. A presne ten istý dojem som mal aj z celého filmu. Ako čosi vyumelkované, zimprovizované na nočnom stolíku, tváriace sa za viac než je. A pritom mikrodráma o miernom zadrhnutí sa či ochladnutí alebo klaustrofóbii vo vzťahu-podľa-šablóny nie je vôbec zlý námet. No nemôže ísť len o mechanický vzťah "z povinnosti" medzi postavami kde necítiť žiadnu vzájomnú chémiu či láskavosť, aj keď sa bozkávajú alebo vykonávajú iné akty "intimity".

Chalani síce čosi riešia - ale neprišlo mi to nijako autentické. Celá zápletka je ako v momentálnom rozmare nafúknutá bublina, dráma vystavaná z ničoho, problémy len aby boli problémy. Škoda, lebo s remeselnou zručnosťou, rozpočtom a pohľadnými tváričkami sa mohol realizovať aj zaujímavejší scenár. Veď i Bergerove filmy sa napokon odvíjajú pomalým tempom, v rozjímavých momentkách a náladách - ale aspoň na pozadí prebieha nejaký nenápadný mikropríbeh, chce to čosi zachytiť, vyjadriť. Tuto som pozoroval len imitáciu toho štýlu, pravdepodobne nadšeným študentom, ale bez adekvátneho obsahu.

Přestěhování se mimo metropoli mělo být řešením Marianova problematického pracovního prostředí. Pro něj byl útěk vysvobozením. Nový smysl života našel v "zahradničení". U Juana jsem si celou dobu nebyl jistý upřímnosti. Masku bohužel nesundal ani na konci snímku.

Takový běžný příběh ze života. Žádné velké drama, ale dobrá připomínka toho, že žádný vztah není věčně idylický, když je ale vůle, vyplatí se to. Sympatičtí herci, příjemné prostředí.