Ma mère / My Mother (2004)

Isabelle Huppert opět nezklamala. Ona už snad ani nehraje v něčem, o čem by se nedalo říci KONTROVERZNÍ. Po Pianistce rozhodně další film, který vás přinutí buď znechuceně vypnout nebo dokoukat. Všem doporučuji dokoukat, protože něco takového prostě hlava nevymyslí. Takové filmy prostě umí jen ve Francii. Moc se mi líbil.

khaktus to asi vystihl přesně. Já jen dodám, že Louis Garrel je kus, a to byl asi tak jediný důvod to dokoukat do konce. Na druhou stranu - chodících psycho je všude dost, takže film není zas tak nereálný :-)

Na zlé filmy sa píšu recenzie celkom dobre...

Tak po poriadku - s čím máme do činenia: depresívna francúzska dráma, jeden z dvoch žánrov, ktoré tvoria snáď 99% francúzskej produkcie. Medzi nimi, Ma mere nepredstavuje žiadnu výnimočnú udalosť. Na tomto filme dokonca vynikne aj podozrenie, že takéto diela natáčajú znudení mestskí intelektuáli, ktorí sú v chápaní vecí temných a zvrátených úplne mimo, ale nebráni im to nimrať sa v nich až kamsi na dno žumpy.

Bezcitné postavy. On nevie, čo by tak mohol so sebou robiť. Poneviera sa a behá za mamou. Pre ňu je len príveskom, ktorý je poruke vždy keď sa čosi zomelie, ale v prípade potreby ho možno nechať bokom. Ich "láska" občas pripomína takmer incestné zaujatie, no pod povrchom je v podstate nepríjemne chladná. Nudia sa a preto sexuálne experimentujú. Ona vždy o niekoľko krokov vpred, on sa ju (hoci opatrne) pokúša dostihnúť.

Ambivalentná sexualita. Matka má milenku Reu. Obe sa s nim pohrávajú, Rea s ním pred voyeurským pohľadom matky experimentuje - strkajú si prsty do zadku, súložia na ulici, oddávajú sa hromadným orgiám... až kým im to nepolezie na nervy. Obe zmiznú. Matka mu prenecháva inú svoju milenku, Hansi, ktorá pre ňu kedysi zohrávala sado-maso scény s otrokom Loulou.

Sado-maso. Film stojí prevažne na psychickom týraní. Obzvlášť diváka. No o drastické fyzické násilie tiež nie je núdza. (Matka požiada Hansi, aby mu predviedla čo stvárali s Loulou. Matka sa nechá rezať nožíkom pri súloži s Pierrom.) V skutočnosti však nie je zvrátený obsah filmu, ale spôsob, akým s týmito témami tvorcovia naložili. Toto nie je BDSM, sado-maso, ani perverzita. Tento film sa vydal cestou umelej, vymyslenej, nezmyselnej, samoúčelnej pseudoperverzity, ktorú vystavuje na obdiv aby šokoval, no zbytočne robí alternatívnej sexualite zlé meno, akoby sa jednalo o psychicky narušené indivíduá. Takmer každá postava v tomto filme ním je.

Excesy. Pierre padá na kolená a modlí sa, akoby chcel so špinavým svetom svojej matky bojovať. Jeho "viera" je však len póza. hra na vinu. Presne tak falošný prístup, ako v prípade sexuality. Pierre len tak z dlhej chvíle a pocitu sily vyhodí služobníctvo. Surovo. Presne taký bláznivý výstrelok, ako celý film.

Nudia sa, opíjajú, križujú nočným životom, nevedia čo so sebou, týrajú sa, súložia na všemožné spôsoby - len aby si dokázali že žijú. Ale to mŕtvolné pusto je niekde inde, inde než aj samotný film, ktorý je bezduchou pózou, šokom pre šok, pikantnou fikciou, ktorá vznikla úplne zbytočne. Nepovie nič o živote, nič skutočné, ani doň nevnesie nič pekné, alebo vzrušujúce, nepovie nič pravdivé o "obyčajných ľuďoch", ani o extrémoch.