Requited (2011)

Očaril ma Nicolas (Chris Damon) jeho vizáž a dtto aj Max Rhyser (Gregor), ale i Matthew Watson (Aaron) - určite stoja za povšimnutie. Príbeh je krátky, avšak opäť s predpokladom natočenia dlhšej snímky, viem si predstaviť viacero scenárov. Boľavý "masochizmus " ísť na svadbu svojej lásky a vŕtať sa vo svojich pocitoch. Pohľady však hovoria i skrývajú dosť, to isté možno povedať aj o odkazoch položených na vankúši.

Tento ma celkom vytrhol z letargie a očail medzi všetkým tým odpadom čo si človek medzi kraťasmi musí často vytripeť. Technicky by sa dalo možno pár vecí ohľadom konzistencie vytknúť, ale beztak vyzerá vizuálne veľmi vydarene, kreslenie scén príjemné, žiadna podpriemerná amatérčina. Tri ústredné postavy sú pohľadní chalpi, ale každý takým sympaticky nedokonalým spôsobom. No najviac ma zaujala titulná téma (Ne)opätovanosti - ktorá možno nie je v gay produkcii úplne nová, ale jej spracovanie bolo uveriteľné a malo "to čosi naviac", štipku ľudskosti, štipku trpkosti - to "hej, ten pocit poznám, ako dobre že niekto ho takto popísal".

Nicholas má celkom šťavnato vyzerajúcu aféru s Gregor-om, aj keď hrozí bezprostredné odlúčenie. V ich posledný spoločný víkend sa však po dlhom váhaní rozhodne ísť na svadbu svojho celoživotného hetero kamaráta Erica, do ktorého bol beznádejne zaľúbený a preto sa často správal neopochopiteľne nepríjemne. Hláška "Ako sa vyrovnáš s niečím čo si nikdy nemal?" - je leitmotívom filmu. Ocitnutie (a možno celoživotné prešľapovanie) medzi "vrabcom v hrsti a holubom na streche" je naozaj zaujímavý motív, ktorý myslím si rieši v živote veľa ľudí - a nie často z neho vyjdú "rozumne", možno je to práve tá situácia na ktorú je rozum krátky a "dobré" východiská neexistujú.

Páčili sa mi láskavo-intímne scény Nicholas/Greg, (žiaľ hetero kamoška z párty úplna karikatúra fag hag), a ešte viac citlivý spôsob akým si Nicholas/Eric rozdiskutujú ich zvláštne priateľstvo zakalené jednostranne neopätovanou láskou, potrebu Uzavretia. Na duel gay/hetero myslím si slušný balans nehy a uveriteľnosti. Oceňujem aj koniec, nechcem prezrádzať - ale ktorý sa (navzdory pseudo inťošským recenziám nižšie) neocitol ani v jednom predvídateľnom riešení - má o čosi bližšie k "dotyku s realitou".

Postupem času mi byl Nicholas (Schram) čím dál míň sympatickej. Bohužel mám dojem, že se jeho rozháranost obtiskla i do filmu, který jako by směřoval odnikud nikam. .

Když se herec roliček v převážně krátkých filmech (z toho některých natočených ve vlastní produkci) pokouší prolomit smůlu průnikem na jinou pozici ve filmařské branži, jako Sal Brando, je to jistě sympatické. I role scénáristy a režiséra však vyžadují talent a nápady. Nezdá se, že by kraťas Requited byl projevem toho či onoho.

Jeden by řekl, že téma, kdy se gay zamiluje do heteráka před svatbou, je už vyčerpané, ale myslím, že stále ještě vznikají takové filmy, i když už ne v takovém množství. Z pohledu toho, že to bylo natočeno před 9 lety, to ještě jakžtak beru. Jinak ale dnes již ne moc zajímavé. Scéna, kdy jsou milenci v posteli, pobavila, takové typicky americké :-)

Tuctový, málo zajímavý příběh o setkání s bývalou láskou, které protagonistu přišlo příliš draho. Mlaskající polibky nechyběly...

Tento kraťas, který vznikl poměrně nedávno a byl promítán na mnoha festivalech (získal cenu diváků na LGBT Washington D.C.) mě překvapil a navíc skončil jinak, než jsem dle vývoje děje očekával, musím si režiséra, scénáristu a producenta v jednom zapamatovat – Sel Bardo.

Film na mě působil spíše, jako kdyby byl vyroben v Evropě. Přidávám se i já k žádostem o překlad, protože se mi snímek zatím zdá na gaytitulcích jaksi neprávem opomenut. Nikolasi, Nikolasi ……