Uroky tolerantnosti / Lessons of Tolerance (2023)

Trochu s humorom (na hrane), trochu na vážno, portrétuje tvorca viac i menej typické animozity medzi hetero väčinou a LGBTI menšinou - v nám veľmi dobre známom prostredí východnej Európy. Napriek "heslovitej" štruktúre lekcií, nie je vôbec zbytočne didaktický, ani sa svojim "majme sa všetci radi" vlezlo nevnucuje. Dokázal si zachovať ukotvenie v realite, nadhľad a ešte aj ponúknuť zopár zaujímavých inšpirácií.

Na jednej strane som sa tešil vidieť plnohodnotný gay film z Ukrajiny, ale zároveň obával či to neskončí buď ako ľahká fraška, naivná agitka, alebo temnotemná depresia - typické formáty z tejto tematiky v našich končinách.

Herectvo je excitované a občas dosť skečovité - možno je to dané absudnými scénkami, možno návykom z televíznych estrád a sitcomov - no napriek tomu sa tu podarilo zachovať dostatok realizmu, alebo aspoň sarkazmu v humore, takže film vo výsledku nepôsobí vôbec tupo či umelo. Človek sa aj pobaví, aj mu zamrzne smiech na tvári, aj je na ihlách - ale bez zbytočných extrémov ktorýmkoľvek smerom.

Ocenil som, že napriek téme "osvety" v samotnej zápletke deja, obišiel sa bez kŕčovitej aktivistickej didaktickosti, chvíľami sa zdá že si z nej robí aj srandu. Od svietiacej gule ktorá neúnavne terorizuje pípajúcou európskou hymnou, až po samotnú ústrednú postavu: joge-meditácii-bodyworku holdujúcom prototype mestského geja. Trochu som mal miestami problém prijať jeho neurážajúcu sa, nebojujúci, neľutujúcu sa nepriestreľnú pozitívnosť - ale v inom pohľade to bol osviežujúco neokukaný príklad naozaj "emancipovaného" gej charakteru, ktorý v značne nepravdepodobnom prostredí dokáže fungovať a aj niečo dosiahnuť. Vlastne to bolo prekvapujúco zaujímavé pozorovať.

Aj bisexuálny homofób "na ihlách", ktorého niečo neustále vytáča, ani sám nevie čo, ktorý primerane uveriteľným tempom podstúpi prerod, je celkom inovatívne uchopenie obvyklého klišé. Realistické? Neviem. Ale do panoptika charakterov perfektne sadne. Film sa vie pohrať aj s tematikou genderu naozaj ľudovým/kuchynským spôsobom (doslova), povedať čo treba ("prečo varím stále my") na širšiu než len gay tému a dať tak diváctvu niečo naviac.

Celkovo mi prišlo, že je to film potrebný, ušitý akurát na svoje prostredie, tak ako hlavná postava schopný posunúť "tej druhej strane" to čo treba bez toho aby nepríčetne agitoval ako z iného sveta. Dokonca schopný sa pohrať s vlastnými klišé. Netreba od toho čakať zázraky, ale stále je to solídne spracovaný a veľmi dobre pozerateľný film, ktorý dokáže aj príjemne prekvapiť.

Gay s barevně svítící koulí v rozhádané rodině, kde muži vyznávají "tradiční" role muže a ženy, ale skutečnost je úplně jiná, to prostě musí nutně vyvolat konfliktní situace. Naštěstí je to komedie a o humor není nouze. Velmi dobře zahráno i natočeno, tvůrci to pojali jako čistou komedii, takže nelze jinak než vřele doporučit.