Recenzi napsal/a khaktus

Kvalitný a svojim spôsobom unikátny dokument, ktorý si myslím má čo povedať aj dnešnému teplému divákovi. Vo východnej Európe obzvlášť. Výpovede gayov a lesieb, ktorí sa v 1976 roku, relatívne krátko od Stonewallu, odvážili verejne vystúpiť mi zneli aj dnes zarážajúco dospelo a aktuálne. To len potvrdzuje moju fascináciu gay filmami zo 70. rokov, ktoré sú pre mňa bizarne vrcholom čo sa týka individuálneho sebauvedomenia ale aj spôsobu/kvality/dospelosti chápania vzťahov, odvtedy akoby sme sa v týchto črtách vracali naspäť do adoselscentnej nudy a hystérie. Hoci formálne ide "len" o dve hodiny rozprávajúcich hláv, spôsob čo a ako...

Vizuálne kvalitný film, ktorého príbeh je na gay-interest produkciu prerozprávaný netradične s hetero mladíkom Jonathanom ako ústrednou postavou. Žije na farme v krásnom horskom prostredí, dozerá na nie-veľmi-nadšených sezónnych brigádnikov, stará sa o svojho umierajúceho trucovito-mrzutého otca. Ten má okrem bezodného zdroja zlosti naštrbený vzťah aj s podobne sedliacky-trucovitou sestrou a ako sa ukáže neskôr aj tajomstvo z minulosti. Na farmu prichádza Jonathanovi s otcom vypomôcť Anka - a samozrejme medzi nimi preskočí iskra, ktorá sa rýchlo rozvinie do plnej romance. No odnikiaľ sa zjaví aj Ron, otcov niekdajší milenec, aby nadviazal na starý predčasne zadusený vzťah...

Čo sa týka profesionality spracovania, vizuálu - výrazne nadpriemerný a bezchybne pozerateľný snímok. Jeho motorom nie je predvídateľné romantické zbližovanie, ani hystéria z "nevery a podvádzanie", ani iné peripetie šablónovitého gay príbehu. Naopak, sledujeme skôr dynamiku rozkolu priateľov i partnerov po 15 rokoch spolužitia. Rozvrhnutie postáv je tiež sympaticky neokukané. Yoav má zvláštnu poruchu socializácie, no napriek tomu je na ňom čosi ľudské. Dan, hoci stále zamilovaný, nie je neznesiteľne lepkavý domáci typ, ale dospelý človek so sebadôverou. A Alma nie je typická fag-hag, ale očarujúca krehko-húževnatá Osobnosť. Samozrejme, stredobodom príbehu je Yoav, "krásne škaredý" fit chlap...

Ak je človek hneď na začiatku uzrozumený s tým, že si ide pozrieť romantický film, po ktorom sa chce cítiť dobre - myslím že nie je dôvod na sklamanie. Dokonca je tu pár osviežujúcich prvkov. Svojim spôsobom nesúrodý pár, s naoko rôznym kultúrnym zázemím ... no na druhej strane obaja si nesú batožinu zo svojej rodiny, a to podotýkam obaja z relatívne dobre situovanej rodiny. To čo sa začne ako sľubná romanca sa obráti - z mne nie úplne pochopiteľných dôvodov - nanajvýš tak odlišné očakávania od života? Joris má obavy že je vo vzťahu ten "blbší", no Yad ktorý...

Vcelku okúzľujúci snímok, ktorý sympaticky nepripomína obvyklú produkciu juhovýchodnej Ázie - či už nerozlúštiteľne snovo-chaotické umelecké snímky, alebo zábavný romanticko-komediálny gýč. Od prvých momentov ma chytil svojou príjemnou civilitou aj hutnou atmosférou vidieckeho prostredia. Pich sa vracia do rodnej dediny, pretože jeho zdravotný stav je zo dňa na deň horší. Živí sa tvorbou komplikovaných kvetinových dekorácií pre buddhistické obrady. Znovu nadväzuje niekdajší milenecký vzťah s veľmi sympatickým Shane-om, ktorému kedysi umrela dcéra a po tom čo prepadol pitiu a bezcieľnému ponevieraniu sa, ho opustila aj žena. Po opätovnom zblížení Shane prisľúbi, že sa na čas stane...

Ramin/"Ramon" uteká pred štátom sankcionovaným mučením z Iránu, aj od svojho partnera ktorého tam zanechal a sktorým ma kontakt len cez obrazovku. Nedopatrením sa ocitne v mexickom Vera Cruz, v nie práve najvzrušujúcejšej prístavnej diere, ktorá svojou náladou akosi podčiarkuje bezvýchodiskovosť jeho situácie. Skôr než svojim mikropríbehom, film vyniká ako portrét stratenej existenice, ktorá chvíľu blúdi nejakým náhodným miestom. Duel túžby dostať sa do lepšej situácie, aj bezmoci čelom k okolnostiam. Obrazne tak pripomína názov filmu - Svetlušky - ktoré uprostred tmy zasvietia, chaoticky poletujú a potom zasa zhasnú. Ľudia na dne sa chytajú akéhokoľvek náznaku možnej...

Toto bol umelecký hit sezóny "o ktorom sa veľa rozprávalo". Je to strhujúci filmový zážitok, ktorý si treba aspoň raz v živote dopriať ako povinnú jazdu ... no nezručujem dobré pocity na konci, ani to že sa k nemu bude chcieť divák čoskoro vrátiť. :D Čo sa týka gay obsahu - nie je pre film kľúčový. V bande súčasnej mládeže, naviac v umeleckej komunite, je jasné že je tu niekoľko gay/lesbických či rodovo nejednoznačných charakterov - ale "sú" tam tak ako aj všetci ostatní, rovnoprávne. Filmárske spracovanie je neobvyklé - sledujeme zozbierať...

Tento film môže skôr zaujať ako filmárska "klasika" - zaraďujú ho do Top10 britských filmov všetkých čias. Gay motívy sú naozaj len náznakové, pre súčasného teplého diváka takmer irelevantné. Miestami ide skôr o zneužívanie ako prejav svojvôle moci nad niekym iným ... no inde zasa príjemne prekvapí akousi dospelou samozrejmosťou s akou prijímajú jednu androgýnnu postavu (čo mi príde vyslovene charakteristické pre 60.-70. roky). Dielo sa sústredí na portrétovanie britského systému boarding schools, na ktorých panuje polovojenský bezcitný režim šikanovania mladších staršími (doslova otrocké slúženie a objektifikácia - až do intímnej roviny ktorá nie je vôbec...

Neublížil ani neohúril. Neviem či to bolo podivne dramatickou voľbou názvu (ani jeden z aktérov neriešie žiadne náboženské odkazy či dilemy), alebo ponurou atmosférou - čakal som každú chvíľu skôr psychologický triler - a nie dôverne známy duel vyoutovaného gaya s "heterákom" ktorý si to opakovane rozdáva s chlapmi, ale čaká svadbu so ženou a nemieni na tom nič meniť. Rozohranie s nahým chlapom pripútaným k lampe bolo zaujímavé, úvodná skoro dominantne/submisívna hra na mieste, avšak postupné "odhaľovanie zraniteľnosti", "vytváranie intímnej nálady" "citovej výmeny" - už trochu haprovalo. Čiastočne to bolo spôsobené (celkom slušne vystavanou!) temnou...

Koncept je šablónový a dôverne známy: Road trip v exotickej krajine, ktorý naruší plány, zabehané vzorce, motivácie. Otázka je ako ho inovovať alebo aspoň pútavo spracovať v n-tej variácii. Z môjho pohľadu to dvaja režiséri a zároveň herci nezvládli najlepšie. Prišlo mi to skôr ako pokus urobiť film zo záznamov z trpko-ponurej dovolenky s ľuďmi ktorí nemajú emócie. Bohužiaľ, z Islandu (aj Španielska, de iure) som videl už dosť príliš dobrých filmov. Či to bol polodokument Heima o kapele Sigur Ros, alebo s Grimsey-m konceptuálne skoro identický film Cold Fever o Japoncovi ktorý sa prichádza rozlúčiť s...

Bieda, slabé herectvo, slabá réžia, nezaujímavá kamera. Portrét zvláštneho "kamarátstva" postaveného na neustálom doberaní, vyvádzaní napriekov a vzájomnom zraňovaní ... a občasnom akože-udobrovaní, ktoré je len predohrou na ďalší podkop a šťuch do rebra. Síce rozumiem sadomasochizmu, ale nie tejto anti-emocionálnej forme. Samotný koncept - výlet dvoch chalanov z metropoly do pitoreskného mestečka v kaktusovej púšti, narážky na osobnú aj regionálnu históriu, rodiaci sa intímny záujem - by nemusel byť zlý, no tu predovšetkým ide o púšť charakterovú (a tiež umeleckú). Žiadalo by si to trochu prepracovať - odkiaľ kam chceli tvorcovia ísť, čo povedať, čím očariť. Podstatným problémom tu...

Veľmi príjemný a vizuálne očarujúci snímok - ktorý sa vyžíva v atmosfére a nedopovedanom - mi čímsi evokoval "školu" Marca Bergera :) ... koprodukcia s Argentínou naznačuje že tvorcovský vplyv tu môhol byť. Dej ako taký je pomerne jednoduchý - hetero a gay kamaráti z detstva sa náhodou stretnú v súčasnosti a v nesmelých/neistých krokoch sa snažia preskúmať čo z niekdajšieho puta pretrvalo, na čo možno nadviazať. Toto pre divákov umocňujú flashbacky do minulosti, ktoré dávne priateľstvo po malých dávkach poodhaľujú. Esteros (angl. estuaries) sú ústia riek, kde sa prílivová morská voda vmiešava do sladkej. Zvláštny liminálny...

Vcelku podarený hold životaschopnej a provokujúco-satyrickej kabaretnej kultúre Weimarskej republiky, na sklonku jej života. (A asi to najlepšie z kolekcie B.o.F.21). Veľmi rýchlo evokuje Cabaret, Aimee und Jaguar, či Bent, no ako krátky film sa vyslovene sústredí na ten okamih zlomu - medzi zlatou slobodomyseľnou epochou keď sa veľa pozitívnych zmien zdalo možných - a nadchádzajúcou dobou keď vybublalo to najhoršie z ľudí. Ako prelomový čas, šedá zóna, liminal space - odhaľuje tendencie ľudského charakteru - zotrvačnosť s miestom i navyknutými rutinami, nevôľu zutekať, popieranie bezprostrednej blízkosti nebezpečia. Ústrednou postavou je Hansi Sturm, kabaretný performer, po dnešnom...

Jeden z naozaj podarenejších krátkych filmov aké som za poslednú dobu videl. Možno nie epický zázrak, ale všetko je na ňom nadpriemerne solídne spravené. Retro vizuál a atmosféra lokálneho holičstva. Pozvoľné tempo v ktorom až do konca zápletka pekne graduje. Sympaticky nepravdepodobná romanca medzi ešte príliš mladým pomocníkom a pohľadným vojakom. Uveriteľné/nepreháňané zahranie so zdravou dávkou civility. Nemal som pocit že by niečo niekde nepasovalo alebo príliš bilo do očí. Naopak, celkom milo ma prekvapilo, ako šikovne sa tvorcovia pohrali s neistotou - medzi emocionálnym pohladením a hrozbou zranenia tam kde by to najviac zabolelo - oslobodzujúce sebauvedomenie (comming out)...

Rozumiem že niektoré archetypálne príťažlivé motívy si diváci žiadajú opakovať donemoty - a nie je na tom v podstate nič zlé. To je ako s receptom na obľúbený koláč. Variácie vzáchadzajú buď z prostredia (na Rügen-e sme ešte gay príbeh nemali), z presvedčivosti a kvality prevedenia alebo v lepšom prípade z nejakej inovácie dôverne známeho postupu. Toto je model teenegerská (T1) comming out (C1) letná (L1) romanca (R1). :D Variáciu žiaľ vidím len v prostredí. Prora bola svojho častu najrozľahlejšia budova na svete, plánovaný nacistický ľudový rekreačný rezort, v rámci programu Sila skrz Radosť. No...

Neurazí, ale ani neočarí. Celkom klasické klišé "homofób s možnou potlačenou rovnakopohlavnou túžbou", trochu rezané Billym Elliotom premeneným na akvabelu, no celé nasnímané iba okolo bazéna - a tak tomuto kraťasu nejako chýba trochu širší príbehový rozmer. Zaujal ma až ku koncu trochu netypickým riešením situácie šikany - baby fight back, yeah! - ale tak chcelo by to ešte trochu viac rozpracovať.

Spoveď tanečníka (súčasného tanca) a príležitostného sex worker-a (ako sa to v dnešnej dobe slušne volá). Jeho až prostá otvorenosť a živelná bezprostrednosť, možno i neprítomnosť zbytočnej hanby - mi bola sympatická. Jeho pohybové vyjadrenie mi však prišlo ako barové/klubové klišé. (Napadlo niekoho niekedy, že "erotický mužský tanec" go-go tanečníkov je vlastne kópiou pohybov ženského erotického tanca (zvýrazňujúca ženské črty a pohyby, pre potešenie chlapov ktorí sú na ženy) - iba performované mužskými telami? Otázka potom stojí, či je naozaj "sexi", či vôbec vystihuje a zvýrazňuje maskulínny sex-appeal, alebo sa mu totálne míňa? Možno preto,...

Zaujímavo rozvrhnutý príbeh, so zopár prvokujúcimi (a zťažka uveriteľnými) momentami, s veľmi pozerateľnými vizuálom, no so slabším scenárom, hereckým podaním a tiež "inscenačnou" náladou. Mladý tanečník, ktorý vyrástol ako sirota v decáku, sa rozhodne cez detektíva vyhľadať svojich rodičov: podarí sa mu nájsť otca, ktorý pracuje a tiež väčšinu času žije ako drag queen. Mladík sa hnevá no zároveň je zvedavý - a vydá sa na prvé prieskumy. Ako bizarne najschodnejšiu cestu priblíženia sa k novonájdenému rodičovi sa mu javí zahrať sa tiež na debutujúcu drag queen (!). A to je len začiatok ... bizarné okamihy ešte...

Búrlivá Noc sa mi pozerala veľmi zle, no nebolo to (celkom remeselne zručnou) čiernobielou formou - ktorá akoby sa jej snažila pridať punc umeleckosti. Ktovie ako lacno by to pôsobilo na farebnom videu. Problémom bol náčrt postáv, ich donebavolajúco nepravdepodobné interakcie a vývoj ich konfliktu/zbližovania. Je to svojim spôsobom mučenie diváka, ale nie vtipným spôsobom a la Kto sa bojí Virgínie Woolfovej. :) Mladý režisér (s povesťou pornografa) Marcos zakotví počas prudkej búrky u Alana (New York, vyššia stredná trieda, jemný distingovaný mladý pán) skrz spoločnú kamarátku. Alan je vytočený (hoci to nie...

Kriminálna miniséria (alebo 3-hodinový film) natočený na motívy skutočných udalostí zo Sydney v 1980 a 90. rokoch, keď na rôznych plážach a predmestiach zavraždili niečo medzi 30-80 (!) gay mužov. Televízne prerozprávanie odohrávajúce sa na predmestí Bondi vyniká najmä celkovou ponurým odkazom: nezáujem polície tieto udalosti riešiť alebo nejako spájať, odkazy na časy keď bola večernou zábavkou rôznych miestnych mladých "ísť zmlátiť/zabiť nejakého buzeranta", to ako títo (ne)dospeli a (ne)vzdialili sa od svojich xenofóbnych postojov, ako sa niektorí ironicky stali patrónmi gay klubov - a podobne. V tomto je príbeh naozaj trpko akútny. ...