Podrobnosti recenze

Zaujímavý koncept natočiť film bez dialógov. Rôzne zábery na mlčiaci pár (veľmi sympatických) chlapov slniacich sa alebo kúpajúcich sa na pláži, či už spolu (v rôznych situáciach a náladach), alebo osve - sprevádza monológ jedného z nich. Lyrika, bukolika, filmová poézia - ktorá si žiada vyladeného diváka. Klasický dej tu nenájde tak ako ani "riešenia vzťahov" v dôverne známej klišé podobe. Vizuálna a zvukovo/hudobná zložka je veľmi podarená.

Chalani sa podujali na obvykle nebezpečný podnik - stráviť dovolenku stranou od ľudí, len sami pre seba, vnímať okolitú krásu, vnímať ju spolu, vniesť do vzťahu nové impulzy. Ako to už býva, milý zámer sa im vymkne z rúk. Bolo osviežujúce počuť, ako dospelo a s nadhľadom (ku ktorému musel jednoducho dospieť) popisuje detaily a dynamiku vzťahu rozprávač. Uvedomuje si vlastné chyby, slabosti (pre zábavu, drogy, živelný spôsob konzumovania života), manipulácie, svoje nedostatočnosti a chýbajúce schopnosti - bez snahy o zakrývanie či prifarbovanie pred načúvajúcimi divákmi. Toto nie je gýč z Nebezpečných vztahů či Iboysu, ale dospelácke uchopenie problémov a sebakritika. A vôbec nevadí, že je to vlastne jednostranná spoveď - práve naopak, namiesto relativity pohľadov, vžijeme sa do cítenia jedného účastníka vžťahu, ktorý sa krok po kroku snaží vnímať ľudkosť a subjektivitu toho druhého partnera.

Z môjho pohľadu sa ťažký obsah vnútornej spovede dobre vyvažuje so skoro nevinnými výjavmi a krásnymi zábermi do zákutí pláže. Je možné to vnímať v prítomnom čase - ilustrujúc dej na pozadí bezdialógových výjavov - alebo ako vopred skoponovanú úvahu (film je vlastne séria kapitol), ktorá zvláštne kontrastuje s dovolenkou ktorá tej úvahe mohla predchádzať, alebo naopak prísť až po nej a už jej len umožní odznieť a odoznieť.