Podrobnosti recenze

Medzi všetkými podarenými aj nepodarenými filmami nájdeme len veľmi málo tých, ktoré presahujú ochotnícke predstavenia, či estetiku televízneho filmu a nesú punc filmu z veľkého plátna. Domov na konci sveta je svetlou výnimkou - čo sa týka príbehu, spracovania tém sexuality a lásky, výnimočného ducha a atmosféry, kamery, hereckých výkonov, hudby aj réžie.

Nejde ani o tuctovú depresívnu drámu, ani o vtieravú komédiu, ani o lepkavé romantické žužu, či pornograficky deformovanú spotrebnú erotiku - hoci poníma esenciu z každého zmieneného žánru. Každý žánrový prvok pôsobí úprimne a skutočne, netlačí sa na pílu, ani nevyvolávajú pocit, že by boli len povrchne načrtnuté, miešajú sa v primeranej dávke a s ozajstným kuchárskym umením - preto príbeh, postavy aj celý film pôsobia vskutku životne.

Nikto z nás nežmýka emocie - oni skutočne vznikajú. Pútavý obraz za obrazom, ani jeden nie je spracovaný otrepaným spôsobom - tragická smrť brata, ujatie sa siroty rodinou kamaráta, trávou zhulená mama v podaní Sissy Spacek, experimenty so sexualitou i láskou, netradičný trojuholník, nevyliečiteľná choroba.

Zatiaľ mne najsympatickejšia úloha pre Colina Farrela - citlivý osudom skúšaný bisexuál - ktorý s prostou logikou lásky stojí medzi ženou a mužom svojho života. Sexualita tu nie je podávaná hystericky, ale práve cez optiku citov - keď máš raz niekoho rád, neriešiš, akého je pohlavia. Keď maš niekoho rád, nepýtaš sa, či je druhý, alebo tretí v poradí - v srdci je miesta dosť. Svojim spôsobom tak film predbieha dobu aj väčšinu "inak orientovaných" diel. S touto filozofiou - živosti, úprimnosti a citlivosti - ustoja postavy hneď niekoľko ťažkých peripetií života, ktoré by v inom filme boli pravdepodobne same o sebe príliš veľkým sústom. Znášajú ich aj s istou ľahkosťou (ohybnosťou?), akej je schopná len naozaj pestovaná duša. Preto si dovolím na záver vysloviť aj to najvyššie hodnotenie - Domov na konci sveta je oduševnelým filmom.