Recenzi napsal/a khaktus
Neublíži. Pekní a talentovaný Ben Wishaw (Perfume, Cloud Atlas), menej obvyklá téma (chlapec sa snaží spriateliť s matkou svojho zosnulého partnera), pokľudné tempo. Aj ked vehementnost s akou sa postavy (samozrejme tak ako mnohi v realite) snazia vykonat umele moderne ritualy v ramci GLBTTAIQ... folkloru "musis to uz konecne povedat svojim rodicom" je zvlastna. Film vsak nemusi hodnotit, film reflektuje.
Ďalší príjemný a krásny Ozpetekov film... priznávam sa mám pre ne skoro nekritickú slabosť. Aj keď sa režisér tematicky často opakuje, jeho filmy nenudia, pretože práve filmov ktoré zahrejú pri srdci je v ponuke pomerne málo. Ak Magnifica Presenza porovnám v rade jeho predošlých diel, tentoraz sa mu darí ozvláštniť zápletku naozaj hravým spôsobom. Zároveň v rámci podžánru "gay filmov" prináša niečo úplne nové, než tuctové taľafatky o comming-oute, vzťahoch a prostitúcii či drogách.
Vždy sa bojím filmov, ktoré sa podujmú rozoberať tému moslimov v Európe, spojenie s tematikou LGBT je obzvlášť odvážne. Ak už nič iné, film aspoň predostrie pomerne slušne problém: Je náboženská sloboda (čosi v čo si človek zvolí veriť) porovnateľná so slobodou sexuality (čosi s čím sa človek rodí)? Môžu v jednej Európe žit moslimská komunita (ktorá vyznáva ideológiu trestajúcu homosexualitu smrťou a ignorujúc sekulárne právo uplatňuje svoj vlastný paralelný tradičný/zvykový/rodinný trestný systém) a na druhej strane ľudia ktorí žijú sami seba, svoju lásku? Funguje to naše milované a nenávidené multi-kulti? Hoci žlč po ňom zovrie pomene...
Veľmi príjemné spracovanie trojuholníka ona-on-on. Sympatický herci, príťažlivý vizuál, bol som celkom (9príjemne) prekvapený keď na mňa začali rozprávať po španielsky. Čo oceňujem je že film neuviazne len pri hystérii okolo nevery (zrada! podvod!) čo je témou väčšiny súčasných filmov. Osviežujúce priznanie ľudskosti a ešte veľmi netradičný prístup k riešeniu situácie. Kto po filme "Švédska trojka"/"Threesome" cítil podobne ako ja nespokojnosť (dostal si líznuť tak čuš), tento film sa mu bude istotne páčiť.
Zatiaľ najpríjemnejší film roku 2013, svojim spôsobom variácia na Weekend, možno menej slzopudná. Patrí k vzácnym súčasným filmom bez vyumelkovaného deja, prostredia alebo postáv, kde môžeme pobudnúť so živými a uveriteľnými ľuďmi, voyeursky sa zúčasniť ich trápenia aj veľmi erotických situácií... erotických podaním - ľudskosťou a živosťou - nie mierou toho čo vidíme. Súčasný tanec na tému sexuality a genderu sme už videli, toto je gay film z prostredia tanečníkov. Plynie v pokľudnom tempe, podobne ako tanečné predstavenie ktoré postavy nacvičujú, pozadie ich životov sa len nenápadne vkráda do deja, bez neprimeraného kriku. Film nás neľaká...
Film má niekoľko zaujímavých momentov, ale inak je zúfalo nudný, bezdejový, tak ako hodiny a dni na naturistickej pláži ;) ... kriminálna zápletka sa snaží túto nudu ozvláštniť, ale aj tak z toho vychádza len "nuda s kriminálnou zápletkou"... kde to, že "vrahom je záhraník" sa dozvieme už na samom začiatku. Kto si chce vizuálne oddýchnuť, pospomínať na leto, nech sa páči.
Áno, bol to najzaujímavejší komerčný film posledného roku. Áno, sú tam gay postavy (nevídali!), hlavní herci hrajú viacero mužských aj ženských postáv. Áno, štruktúra filmu je komplikovaná a naznačuje nám že... nemôžem prezradiť jedinú tak trochu zaujímavú pointu filmu. No napriek tomu, že štruktúra filmu je zložitá, samotný obsah - posolstvo - myšlienka je jednoduchá. Ak tam vôbec nejaká je. Ten film je opuletný, krásny (hoci miestami pripomína zlé verzie postapoklaptických sci-fi, zlé verzie anime, zlé verzie historických drám - zachraňuje ho len to, že je to tam všetko a je to "akože" prepojené) -...
Chýba mi tu prostredné hodnotenie - ani "doporučujem" ani "nedoporučujem". je to vlastne úplne jedno. Almodóvar už dlhé roky (pre mňa od Todo Sobre Mi Madre) žije len zo svojej vlastnej značky a úspechu provokatívnych prvotín. Toto je veeeeeľmi ľahká prihriata komédia na veľmi teplé letné večery s veľmi kvalitným vínom (či iným obľúbeným podporným prostriedkom, postavy filmu istotne inšpirujú). Obvykle si viem užiť aj camp humor a gay gýč, ale pri tomto trojnásobnom podčiarknutí gay stereotypov (zo strany gay režiséra) som sa už aj ja hanbil.
Ako popísať najlepší film gay festivalu, ktorý určite doporučujem? ;) Snáď len malé odlíšenie od bežných komerčných vzťahových veselohier. Uveriteľné charaktery, ani dobré ani zlé, živé, v živote zvedavé, so svojimi strachmi a zraniteľnosťou. Zaujímavé vedenie deja, bez nudných predvídateľných klišé. Odvaha spracovať aj témy, pri ktorých sa aj buzny väčšinou len chichotajú - ako napríklad BDSM - v stráviteľnej, miestami veselej forme. Láska, ktorá nie je gýčovitá, umelá, zo zeme vydupaná - ale uveriteľná, s ktorou sa divák môže stotožniť, ktorá ho vnútri naplní a aspoň počas trvania filmu zahreje....
Konečne ten Francois Ozon, ktorého si pamätám z prvotín ako "Sitcom" a "8 žien" ... a ktorého so mal rád. Aj keď v tomto prípade nejde o žiadnu surreálnu absurdnú frašku, ani muzikál - ale o umenie "na vážno". Po dlhom a temnom období nudných a umel(ec)kých "francúzskych drám" konečne niečo svieže, pri čom som mal vrušený pocit, že sa zasa po dlhej dobe pozerám na Európsky Film. Film ktorý využíva možnosti svojho umeleckého druhu, je hravý, zaujímavý, náročný, s myšlienkou ... Toto už nie je prízemný jedovatý ozón, ale Ozon, ktorý nás vo vyšších sférach chráni pred žiarením (nielen...
Už vo svojom filme "Plan B" dokázal Marco Berger vystavať napínavú a pútavú dvojhodinovú drámu na krehkom a subtílnom zbližovaní sa dvoch "heterosexuálnych" chlapov, ktorí ešte nevedia, že sa majú radi viac než je obvyklé. Pohľady, nesmelé približovanie sa, túženie, hanba - to čo je na zbližovaní sa dvoch ľudí zaujímavé a aj sexy - a o čo (vzrušenie, dobrodružstvo, príbeh) nás moderné web-zoznamky okrádajú. (Alebo sa nechávam okrádať sami.) V kolekcii krátkych filmov sa režisér znova vracia k samotnej podstate erotiky a necháva nás pocítiť zamilovanie, neopätované túžby, nesmelosť aj tvorivé (a niekedy surreálne) spôsoby...
Veľmi píjemný film, so svojskou atmosférou a sympatickými hercami. Bez zbytočných moralistických súdov necháva stretnúť sa ideály heterosexuálnej pro-kreatívnej rodiny a neviazaným gay životom, skutočnosťou ľudskej sexuality a náklonnosti - bez vyznávania "naveky spolu s hypotékou a deťmi". Necháva nás pocítiť, aké to je, keď sám seba človek spozná vďaka jestvujúcej stigme "homosexuality" príliš neskoro a ako to ublíži nielen jemu, ale aj ľuďom naokolo. Koniec prezradiť nemôžem, ale rozuzlenie je svojim spôsobom osviežujúce, reálne, živé.
Otec rodiny je cestujúci obchodník, ktorý ponúka nemeckým butikom kolekciu konzervatívnej "módy". Mladých nijak neoslovuje, no súc jeden z mála v biznise so spôsobmi a kontaktmi, prežíva. Ohrozí ho až príchod mladého dravého predavača, ktorý je nielen o dom pred ním, ale ponúka nové trendy - lacné, nekvalitné, ale vrcholne trendy oblečenie - "plastovú" a polyesterovú krikľavú módu. Mladík sa s rozčúleným "starcom" pobavene pohráva - až kým sa jednoduchá situácie nezamotá a dravý obchodník spoznáva syna svojho konkurenta - intímne. Neľútostný boj zahnaný do absurdna i náhla chudoba vzďaľuje otca zvyšku jeho rodiny - bude sa musieť rozhodnúť, čo...
Veľmi poetický príbeh lásky dvoch mladých chalanov, nepochopiteľného odvrhnutia jedným z nich a samoty druhého. Využíva pomalú filmovú reč moderného dokumentárneho štýlu artových filmov, dlhé statické zábery pripomínajúce obrazy, ktorých niektoré časti sa rozpohybovali, aby naznačili príbeh, či emocionálny stav. Nedá sa pozerať kvoli príbehu, ani kvoli "morálnemu ponaučeniu", je to sled pocitových výjavov. Pekne natočených...
Novodobý príbeh homosexuality i mnohí teplí považujú za akýsi priamočiarý boj od jej ustanovenia (zvláštny grécko-rímsky výraz, ktorého obsah je cudzí aj mnohým inak orienovaným), dekriminalizácie, liečenia až po toleranciu či prijatie. A zrazu sa ocitáme v modernej súčasnosti, veriac v to, že sme buď hetero, alebo homo, s neochotou výnimočne priznávame status bi. Tak ako prevratné ekonomické teórie nachádzajú praktické uskutočnenie o mnoho desiatok rokov neskôr, aj myšlienka binárnej sexuality, s ktorou sa ešte len zmieruje väčšinová spoločnosť, je dávno zastaralá a prekonaná. Kým v medzivojnovom Nemecku sa o prijatie uranskej lásky snažil Magnus Hirschfeld, Ameriku šokoval Dr. Alfred...
Osud židov v koncentračných táborov je všeobecne známy, o veľa menej (ak vôbec) sa rozpráva o rómskych či homosexuálnych obetiach obludne prostej ideológie nacizmu. Práve oni boli tými najnižšími z najnižších - na ktorých pľuvali aj väznení židia - a ktorým sa dostalo toho najhoršieho zachádzania zo strany "árijcov". Tento príbeh je akýmsi pomníkom smutného príbehu histórie, ktorý ešte stále nemá väčšinová spoločnosť odvahu počuť. Zhŕňa a na modelovom príbehu približuje teplý holokaust. Najkrutejším vrcholom filmu nie je ani tak takmer nevydržateľná scéna popravy v lágri, ale rodinný rámec príbehu. Priemerný heterák nevie odpustiť svojmu teplému...
Na hru "fľaška" možno nie sme tak zvyknutí ako v amerike, no naše vadí-nevadí je veľmi podobné. Kto odmietne odpovedať úprimne na otázku, musí si vyzliecť kus oblečenia. Z oboch strán teda ide o obnažovanie- či už duše, alebo tela. Nevinné stretnutie starých priateľoch po mnohých rokoch sa v tomto príbehu stáva pre niektorých prekvapujúcou pre iných nechcenou a pre ďalších oslobodzujúcou spoveďou. Pre teplého diváka bude ústredným motívom akiste opätovné stretnutie dvoch mužov, ktorí sa cez chlapácke potľapkávanie, zízanie do prázdna a časté častice (hmm, nó,...) dopracujú až k (radšej zabudnutým) detským experimentom, ktorých výsledky ich tak prekvapili a...
Príbeh o teenagerovi z amerického malomesta, ktorý sa vyrovnáva so svojou sexualitou, vyoutuje sa pred rodinou a hľadá lásku? Tento stručný náčrt je tak štandardný, že ak sme ho nevideli stokrát, tak ani raz. Dôvodom pre ďalšiu kópiu podľa osvedčeného receptu môže byť hlad na spotrebnom trhu, alebo niečo naviac, ozvláštnenie, čím medzi svojmi klonmi tento príbeh vykinkne. Dorianovi sa to celkom dobre darí, nie je to len obyčajná buzna-romantička-slušáčka, ani jeho príbeh nesmeruje od A k B po rovnej čiare. Snáď by som ho mohol nazvať smutná komédia, alebo úsmevná tragédia. To...
