Recenzi napsal/a DongHwa
No, ako by ste to riešili vy, vidieť takto svojho otca, priamo by ste ho oslovili alebo sa stiahli a celú noc dumali, ako to nadhodiť a vyzvedieť viac. Mladíka som vnímala ako gaya so zmyslom pre pochopenie toho, koho má jeho otec rád. Nu v tvárou tvár láske našich rodičov, to vždy rozpohybuje spodné prúdy. Fajn jednohubka.
Ach koľko mladých ľudí zažije takéto nepríjemné stretnutia s určitými "hajzlíkmi". Dúfala som, že si Ashton nahral ten rozhovor, keď tušil, že niečo nie je v poriadku.
Ja neviem, poviem vám, že som mala úsmev na tvári po pozretí tejto snímky, celkom sa mi to páčilo. 😉
Žiaľ deje sa a osobne tiež poznám nie z tohto filmu, ale z našej krajiny obeť zneužívania v týchto kruhoch. Vítam s bolesťou na duši tento film, natočený citlivo, vnímavo s kopou otázok vo vzduchu.
Veľmi dobre sa na to celé pozeralo a počúvalo. Pekný film. Najviac ma dostala veta v zmysle "Nemôžem žiť sám." V nej je zahrnutý celý príbeh Bobbyho. Určite sa k filmu vrátim aj po rokoch ak budem na tomto svete. I o tom je táto snímka. 💜
Som dojatá, silný príbeh a oslovila ma aj linka matka a syn. Presvedčivo zahrané, hudobne vkusne zladené, tú dobu cítite až do morku kostí. K filmu sa po čase iste vrátim.
Neviem či reálne v tej dobe v tej krajine tak žili u nás za totality by nič z toho neprešlo. Vzbura mládeže proti riaditeľovi, obrázkami i slovne... Zastanie sa kamaráta spolužiaka pred vedením, ale i pred druhou "partiou", pekne. Možné zneužívanie, pedofília sem letmo prebleskli a je to v niečom dobre, je to o všímavosti diváka, ale i samotného života, čo človek považuje za "v poriadku" a čo už môže smerovať "za hranu" mravnosti a zdravého duševno telesného vývoja. Zaujala ma táto snímka.
Taniguchi Masashi, ako Togawa Yousuke sa mi ľúbil, jeho priamosť, veľmi si nelám hlavu s tým, gay nie gay, robil tak čisto od srdca, nedával si servítky pred ústa. Celkom fajn mu to šlo s jemnejším Shimom (Yonehara Kousuke). Je to film, ktorý si po čase pozriem a viem, že tam zase niečo objavím, čo ma zaujme. Viacero miest nebolo preložených a stálo by to za to, pre lepšie pochopenie deja, i tak však chytila ma za srdce táto japonská snímka. Áno, Japonsko môžem.
Celé mi to sedelo, od spevákov - hercov, cez príbeh, romantiku a skladby, hudbu. V jednoduchosti je krása.
HIV positive vstúpiť do nového vzťahu, je otázka? Udržať vzťah na diaľku je vždy ??? Ako si s tým poradili v tejto snímke, za mňa tak stredne.
Nostalgický príbeh s dôležitou kvapkou nádeje, ktorá príde k mužovi v tak "beznádejný" narodeninový deň. Solídne a citlivo zahrané. Dotko sa ma to.
Tu asi nebudete lietať v oblakoch od ľahkosti, ale na konci som vyprskla smiechom, proste pozrite si. Žiadna ľahká romantika, ale praktikuš život. Reakcie rodičov, fakt som sa musela zasmiať "akože" to dobre zvládajú, ale, ale páčilo sa mi to. Áno aj rodičia sú len ľudia a robia tak, ako v danej chvíli vedia. Páčila sa mi tá človečina a istá drsnosť, keď najprv pripijú šampanským, hurá náš syn je gay, konečne normálny a o pár desiatok minút neskôr matka povie otcovi netušiac, že syn to počuje, prečo náš syn nie je normálny a občas by som si priala, aby...
Jéj aké zlaté, jasné a pritom osviežujúce.
Páčilo sa mi to. Joe (Poom Phuripan Sapsangsawat) je veru krásny herec. Postava Minga dá zrejme väčšine sledujúcich zabrať, je niekde v pomedzí na "zabitie" k "sympatiám". Ako vždy oslovili ma aj vedľajšie postavy, tu konkrétne Jim (Billy Possathorn Wittayaprechapol), cool pekný človiečik a ešte jeden mi celkom padol do oka Yim (Lotte Chaiyut Panchukiat). Vzťah Joe a Wuta, ktorý mu vždy podal pomocnú ruku a stál pri ňom osviežil tento seriál. Veľmi sa rozpisovať nebudem, odporúčam mrknúť sa na túto pestrosť.
Mladosť, sex, drogy, škola, vzťahy, práca, vražda... Takto dookola v rôznych obmenách a vyjasnení príčin, hľadaní "vinníka" namiešané v tomto divokom drinku 8 epizód a aj pri obmene hercov vás dej prilepí na sedačku. V niečom je to chytľavé sem tam mi prišlo ty jo takto žijú tak to, teda... Je toho veľa a nebudem rozoberať každú sériu určite vám isté postavy budú veľmi sympatické a iné menej resp. zmeníte na niektoré názor. Celkovo po toľkých častiach som dumala, čo tam chcú ešte vymyslieť.
Také naše, pomenovala by som to. Herec Jan Hrynkiewicz je zaujímavý a pohľad z chrbta koní iste stojí za to. Páčil sa mi tento film, pekne zladený s hudbou. Vždy nehynúca téma "deti" resp. potomkovia ala rodičia, kedy rozprestrieť vlastné krídla a odletieť, kedy sa vrátiť, odísť či ostať. Pre rodičov, a to hlavne matky, pustiť uzdu a nechať svojich tátošov slobodne, na vlastnú zodpovednosť cválať. Ohováranie, rýpanie druhých ľudí, ale u niektorých aj ich podpora "...aj keby si bol slon, mne by to nevadilo a pomôžem ti..." - super. Vyčaril mi úsmev na tvári i spoločný smiech súrodencov pri...
Oslovilo ma len hľadanie podľa nápovedy - niekoho, aspoň vieme, že virtuálne vzťahy sú...
Ja neviem musím sa smiať je to riadne uletená komédia vhodná na relax a oddych ak nečakáte nejakú extra gay tému. Ako vraví moja kamarátka, každý je nejak trafený. Chaos a panika vyústia napokon do šťastného konca a rodina je pohromade - celá. 😄
Nechcela som, aby film skončil, príbeh skončil. Dostal sa mi pod kožu, do duše a pasáže, kde sú ticho vôbec neboli trápne, užívala som si ich plnými dúškami. Presne vystihli miesta, kde mlčať je občas viac, ako plytko rozprávať. Tento film mi proste sadol - hercami, štýlom natočenie, hudbou. Ukážka krehkosti dvoch duší i reálnosť života, ako žijú, spoločné rozhovory ma vtiahli a, ako sa blížil koniec chcelo sa mi kričať, nie nechoď, ešte nieeeeeeeeeeeee, vráť sa.
V dnešnej dobe šikana na školách prekvitá (týka sa to už škôlok i základých škôl) i napriek rôznym programom proti a informáciám, psychologickým poradcom... Kvitujem tento seriál z pohľadu, konal by dotyčný inak, keby... A kto je zodpovedný - vinný a nevinný. Seriál otvára veľa otázok a ukazuje celkom jasne, ako sme napokon všetci spojený a do istej miery každý z nás zodpovedný.
