Recenzi napsal/a khaktus

Solídne spracovaný nadpriemerný snímok, na ktorý sa dobre pozerá, miestami má vtip a cit, aj keď žiadna udalosť leta sa zatiaľ nekoná. Oceňujem že tematicky zabrdol do mne blízkej témy: gay komunita akoby poznala len dva módy existencie "roboty na vzťahy" verzus "roboty na sex" (oba rovnako mechanické a sterilné) ... tento film akoby sa pokúšal tieto úhľadne uniformné (a zrkadlovo podobné) kategórie nahlodať ... ale len tak ľahkým spôsobom po povrchu, aby divákovi nezabehlo tiramisu ku káve. Antonio žije vyše dekádu s Lorenzom v stabilnom vzťahu - ktorý ale jedného dňa spraví "puf". Antonio - tak...

Príjemne pozitívny letný príbeh, ktorý neoplýva epickými dramatickými zvratmi, ale umožňuje zasnívať sa "čo by bolo keby" bez toho aby sa minul uveriteľnosti ľúbivým podaním. Celkom solídne odvedený amalgám civilnej realistickosti a pohladzujúcej láskavosti. Nie je to úplne kategória "Call Me By Your Name" ... ale na pár miestach to možno bude aj takmer pochvalou. Tom prichádza so sestrou Bertille a rodičmi na letný dom, aby sa nechali unášať nevinnou rutinou na striedačku medzi jazerom a plážou - no na druhý deň sa v ich detskej spálni ocitne aj Félix. Ten je na rozdiel od (až...

Atmosférou slušne (ale nijak strhujúco) spracovaný snímok, s jednoduchým konverzačným dejom (typológia: syn sa vracia domov na vidiek čeliť starým traumám), ktorý pre oko nepôsobí lacno a "dá sa pozerať", aj keď obsahovo je to trošku rozpačité a v závere vycucané z prsta. Tyler prichádza na ranč aby strávil "čo najviac času ako len bude môcť" pri svojom bratovi Garretovi, ktorý sa lieči na rakovinu. Takmer okamžite prepukne starý konflikt s matkou, ktorá je takmer prootypom jendoduchého konzervatívneho republikánskeho človeka, so všetkými možnými i nemožnými predsudkami - a nedarí sa ho utlmiť ani v snahe vytvoriť znesiteľnú...

Vizuálne pôsobivo a profesionálne natočený film na klasickú tému - gay verzus nie-úplne akceptujúca rodina - ktorého príbeh ale speje k zvláštnemu iritujúcemu finále, kde som si nebol istý či ho nemá na svedomí nejaká konzervatívna lobby. V lepšom prípade sa tu skrížili dva zámery, dvoje pravidlá hry, dvoje ambície. V prvej tretine sa snímok pozeral skvele, celkom ma očaril. Look amerického filmu lepšieho priemeru - argentínske reálie nie sú skoro rozpoznateľné, až na španielčinu a maté či miestne hity. Facundo Gambandé ako Manuel má charizmu - aj keď postava je jednorozmerný gay podľa klasického modelu -...

Na jednej strane ma film potešil veľmi profesionálnym spracovaním - vizuálne mu nemám čo vytknúť, nepôsobí ako televízna inscenácia, dokonca ma príjemne prekvapil celkom pôsobivou výpravnosťou. Na malý gay film zo Švajčiarska určite viac než som čakal. Ak má niekto po desiatkach amatérskych nadšeneckých snímkov chuť na solídny (aj keď nie umelecký) počin, môžem odporučiť. No tak ako recenzentov dole, iritovala ma scenáristická vykonštruovanosť - obzvlášť čo sa týka hlavnej postavy. Beyto pomáha svojim tureckým rodičom v bernskej kebabárni, je excelentný študent a zároveň nádejný profesionálny plavec ... a naviac aj pohľadný až to bolí. (Tak nejako...

Neurazil ani neuchvátil. Zo začiatku ma celkom oslovila akosi smutná "nálada" filmu - nie úplne tuctovo-sympatické postavy, nie nutne usmiaté a žiarivé osobnosti za každú cenu, čo to z realistického rozčarovania tridsiatnikov, trocha sarkazmu. No postupom času som si uvedomil, že sledujem v podstate mierne dlhšiu epizódu veľmi komorného sitcomu. Možno lepšiu epizódu, ale bez akéhokoľvek zásadného objavu. Vymaľovanú do utlmených farieb, s celkom slušne odvedeným vizuálom... ale to je asi všetko. Príbeh nie je prevratne nový - heteráka hrajúceho gaya "aby" ... sme už párkrát videli. Postavenie obvyklého klišé (gay hrajúci hetero, aby zapadol/prežil/udržal si prácu/domov/rodinu)...

Stačilo by na to jediné slovo: postmoderna. "Nechceme nič povedať, nemusíme chcieť nič povedať, nemusí to byť ani pekné, nemusí to mať pointu, nemusí to mať morálne posolstvo, nemusí sa to ani snžiť komunikovať s divákom. Nech si v tom nájde sám to svoje! Dielo nemusí mať v sebe nič, ale môže byť o všetkom - pretože osobných interpretácií je nekonečno. Pre niekoho sloboda, pre niekoho podvod na spôsob "cisárových nových šiat", pre niekoho presúvanie zodpovednosti (schopnosť diela interagovať s publikom) od tvorcu na diváka. K filmu: Absurdná zápletka - do bytu nového majiteľa sa votrie...

"Krásne čosi" ma celkom príjemne prekvapilo ... svojim zvláštnym polo-smutným rozprávaním, ktoré zachytilo rôzne dôverne známe momenty, situácie, pocity v gay životoch, o ktorých sa obvyle diskutuje len málo. Vo výsledku sa podaril celkom zdravý balans "ťatia do živého" a divácky prístupnej "citlivosti" - nevznikla z toho neznesiteľná depresia, ani úplne ľúbivý romantický gýč. Konečne sa niekto rozhodol rozprávať trochu inak. Na jednej strane vizuálne pôsobí snímok ako poďmeztohospraviťumenie - tým ako všetko (až trochu moc okato) tónuje do hnedých a zlatých odtieňov, aby to nepôsobilo plocho ani príliš nehýrilo farbami. Príbehovo sa to sprvu zdá...

Tento film by som rád zhodnotil pozitívnejšie, než predpísané 4 kategórie dovoľujú. Remeselne je možno slabší, než sme zvyknutí, no obsahovo to prinajmenšom vyrovnane kompenzuje. Je to jeden z tých filmov po ktorom sa človek cíti dobre, zahriaty pri srdci. Najprv tie slabiny - dej je mierne jednoduchý a priamočiary, je akosi jasné že film na ňom ani nechcel byť postavený. Tvorca chcel predniesť tézu a trebalo to vyplniť vatou čohosi ako "príbeh". Z istého uhla pohľadu by sa dalo povedať že pôsobí (ale naozaj jemne) didakticky. "Priblíženie neobvyklých vzťahových modelov obyčajnému divákovi." To všetko by sa...

Dalo by sa povedať typické Netflix "umenie" pre priemer ktorý chce mať pocit že videl čosi sofistikované. Ale stále Netflix = efektné, ľúbivé, ale tak trochu vyprázdnené. Priznávam - v tomto prípade taký "lepší Netflix". Vizuál je naozaj podmanivý, pozerá sa na to krásne - či už paláce, luxusné salóny vyššej vrstvy, kostýmy, nálady, vôbec práca so svetlom. Diváka okamžite pohltí ilúzia že sleduje "umenie". Príjemne pôsobí aj aranžmá bálov pre 41+1 pozvaných ... aj keď je vidno, že niekedy je súčasná štylizácia pre efekt (napr. scéna s vaňami a sviečkami). Páčilo sa mi, ako post-moderne sa...

Nie veľmi vydarená road-movie. V prvom rade Kto?: Tichý ponurý ex-športovec z Grécka, ktorému umrela babička a on sa vydáva na cestu po Európe autom ... Kam? Prečo, načo, akákoľvek motivácia je väčšinu filmu nejasná. S kým? S nemeckým "študentom", ktorý je mu od prvého kamihu nesympatický. Ten sa okolo neho celý film krúti a nechá na seba štekať, zametať so sebou zem, ale stále sa k nemu akosi potrebuje vracať. To kedy a ako vzniklo to vzájomné puto, ktoré ich drží pri sebe (aspoň jednostranne) nám film nevyjaví, skôr robí všetko proti tomu. Nedozvieme sa...

Veľmi klasicky poňatý dokument, ktorý mapuje kľúčové udalosti a ústredné postavy pre LGBT komunitu (najmä v USA) po Stonewall-e. Je na ňom žiaľ už dosť cítiť dekádu jeho vzniku (čo paradoxne nevyčítam mnohým iným starším dielam), a ten špecifický aktivisticko-dokumentaristický štýl. Tváre rozprávajú a spomínajú - podstatné momenty (eufória a bezstarostnosť 70. rokov, AIDS kríza 80. rokov, provokujúce taktiky Act Up ale aj armádna doktrína Don't Ask Don't Tell v 90. rokoch, postupné vyoutovávanie sa politikov, ale aj rôzne podoby homofóbnych protiútokov) sa tu samozrejme objavia, len mi v tom chýbal nejaký zrozumiteľnejší naratív, nedajbože dejová linka, viac súvislostí, nielen...

Po tom čo sa režisér blockbustrov ako Deň Nezávislosti (x2), Godzilla, Day After či 2012 vyoutoval, natočil "poctu" udalostiam okolo Stonewall Inn. Úplne mimo svoj žáner, nevedno prečo. No ak si chcel požmukrnúť na gay komunitu, ktorej je členom, nevyšlo mu to. Vlna kritiky bola zdrvujúca. Politickú korektnosť mu však nevyčítali, skôr naopak - rozdráždila ich nekorektná kastrovanosť, "whitewashing". V prvom rade sa LGBT obecenstvu nepáčilo, že rozprávačom naratívu je biely milý slušný chlapec z farmy... Pričom tí, ktorí udalosťami skutočne pre nás všetkých pohli boli práve indivíduá, ktorých komunita aj dnes nerada vidí: queer ľudia inej...

V prvom rade ku G/L obsahu: V pokročilých dieloch seriálu sa medzi hlavnou postavou Clarke a náčelníčkou pozemšťanov Lexou rozvinie prekvapivá lesbická romanca (fanúšikmi prezývaná "CLexa"). Na tak epický a populárny projekt - naviac v povestne anti-gay žánri sci-fi - mať "mimochodom" ústrednú postavu lesbu (prinajmenšom bisexuálku) je celkom udalosť. Spôsob akým Lexu scenáristi neskôr odpratali - vyvolal búrlivú debatu (LGBT fanúšici The 100 boli označení za jedno z najlepších seriálových publík) o seriálových trópoch vo vzťahu ku queer menšine ("bury your gays"). Jason Rothenberg sa verejne ospravedlnil a ako kompenzáciu dopísali tvorcovia gay motívy Miller/Bryan, Miller/Jackson a zopár menších...

Jeden z najlepších produktov Netflixu, ktorý sa zaujímavo a sympaticky vyšvihol nad ich obvyklú latku "lepšieho priemeru". Skvele napísaný, zahraný a nasnímaný seriál, ktorý si môže podať ruku s nejedným kvalitným filmom, hoci si zachováva aj čo-to z typického seriálového rozvhu postáv. Napriek svojmu názvu to nie je úmorne didaktické vzdelávanie teenagerov - naopak, na pretras konečne prídu trapasy, nedostatočnosti a neobvyklosti - a to všetko vo veľmi láskavom a humornom podhľade, ktorý má čo povedať a ako očariť aj "chronicky dospelých". Tým "menom" seriálu tu je istotne Gillian Anderson, pre ktorú to bude po Aktoch X...

Toto je hodnotenie po zhliadnutí prvých 3 sérií. Na jednej strane to nie je taký zázrak (koncepčne, obsahovo, náladou, emóciami, humorom) ako Sex Education alebo prvá séria Sense8 - no na konzumný fast-entertainment Netflix-u je to stále pomerne solídny a pozerateľný seriál. Tak trochu telenovela (Španielsko ma predsa len blízko k latinskoamerickej kultúre), tak trochu súčasný európsky Beverly Hills, ale s mnohými príjemne dospelejšími prvkami. Po veľmi tragickom kolapse školskej budovy sa ako "bolestné" skupinka teenagerov dostane na super-drahú súkromnú školu, kde to medzi nimi a "domácimi" rozmaznanými deťmi boháčov od začiatku škrípe. Samotné rozprávanie...

Keď sa človek pozrie na "plagát" na YouTube, visí tam požehnané množstvo cien - a z môjho pohľadu ich tento sympaticky pozitívny snímok dostal právom. Nie je to jeden z tých typicky rozvhnutých gay klišé príbehov ... príbeh to ani tak nie je ... ale dotýka sa pomerne málo diskutovanej témy "sexuálnej orientácie u mladistvých". A pritom "sexuálna" naozaj nie je to správne slovo, pretože tu sa rozoberá zaujatie, zaľúbenie, citová náklonnosť ku kamarátovi rovnakého pohlavia. Ja osobne som začal tušiť kto som v 6-8 rokoch a plne som to vedel v 12-14 rokoch (bez...

Toto je jeden z tých pomalých, bezdejových filmov, ktoré funguju tak trochu ako cestopis - taký dlhší dokumentárny film o zákutiach južného Chile pozdĺž ktorých sa tiahne cesta Carretera Austral - do čoho tvorca vpisuje veľmi jemne načrtnutý príbeh. Až tak veľa sa tu toho nezomelie - Elias sa mesiac po smrti svojho kanadského priateľa vydáva na cestu pozdĺž krajiny (Chile má 4300 km, putovať sa tu dá do zbláznenia) - cestu ktorú spolu kedysi plánovali, ale Elias sa jej kvôli pracovným záväzkom bránil. Väčšinu času je sám a spomína a žiali, občas stretne nečakaného spoločníka....

Napriek zjavným filmárskym chybám tento snímok pozerám opakovane - pretože jeho pointa je naozaj zaujímavá. Treba len prijať jeho zvláštnu hru a štylizáciu, vykonštruovaný scenár a zmieriť sa s nie najsofistikovanejšími vizuálnym efektami. Konieckoncov, tie tam nie sú vôbec podstatné. Za ten humanistický odkaz to však aj celkom stojí. Film má dva alternatívne názvy: "Po Zotmení" a "Filozofi". Tými sú medzinárodní študenti filozofie na (očividne drahšej) škole v Indonézii a ich náročný profesor, ktorý sa im záver štúdia rozhodne "spestriť" imaginárnou hrou na koniec sveta. Cynický učiteľ rôzne-typovo-posadených študákov dráždi - a tak sa mu snažia...

Žánrovo celkom podarený film z veľmi exotickej proveniencie, ktorý si kritici celkom pochvaľujú, ale videlo ho len minimum divákov - ťažko sa k nemu dostať. Hoci je sexualita jednej z dvoch hlavných postáv iba okrajovou záležitosťou na jednu scénu, z Indonézie (najľudnatejšej moslimskej krajiny sveta, kde je spoločenská nálada k LGBT asi ako v Rusku či Turecku) je to celkom milé zjavenie. Tá samozrejmosť s akou tam tento "detail" je vložený, v mužnej postave drsného detektíva, bez zbytočných cavykov, "mimochodom" - môže byť niekomu práve po chuti. Naviac, obaja hlavní predstavitelia sú na pohľad sympatickí, aj pre diváka ktorému by...