Recenzi napsal/a khaktus
Príjemné po čase vidieť filmársky zručne a vizuálne fascinujúco spravený kraťas, aj keď jeho (ne)dej a aj trochu krvavé elementy môžu nechať diváka v pomykove. Dielko je to poetické, obrazné, nie jednoznačne uchopiteľné - čo možno vnímať ako jeho plus, ale aj ako ťažko stráviteľné. Sám som ho interpretovať nevedel, no učaril mi ako filmársky experiment. Kuriózne je skôr pozadie ozajstnej legendy: "Zajačí boh" je jeden z niekoľkých zdokumentovaných bohov/patrónov homosexuálov, vyskytujúcich sa v rôznych svetových kultúrach. Jeho meno sa odvodzuje od toho, že v starej Číne teplých nazývali "zajace". (Ironické dnešné konotácie nechávam na...
Zvláštny film s čarom ale aj (divácky ťažko zvládateľným) experimentálnym chaosom 70. rokov. Osviežujúce je na ňom najmä to ako je partička rozohraná: V podstate dvaja asi-heteráci, dokonca provokatívne z opačných táborov druhej svetovej vojny, z toho jeden blázon a druhý typický vojak "nevyčnievajúci z radu" nadviažu veľmi nepravdepodobné priateľstvo, ktoré dorastie až k fyzickej intimite. Interpretácií je mnoho. Rušil ma dosť divadelný prednes v oboch úlohách a nie vždy uveriteľné správanie postáv. Hoci Rolfa časom nepochybne zhypnotizovala nečakaná možnosť "uliať sa z vojny" a "len tak byť", jeho zaujatie Gilleom ktorého nálady oscilujú medzi detinskými erupciami...
A nemusel to byť zlý film. Stačilo keby mal jasnejší zámer, zmysel cesty, odkiaľ kam smeruje. Nemá zlú kameru, nemá vyslovene nejapných ani škaredých hercov (George Taylor, mňam), scén s erotickým nábojom je viac než dosť, ako road-movie nás prevedie (relatívne) pohľadnými miestami. No pokazila ho bezcieľnosť scenára. Ironicky tak tvorcovia zdieľajú rovnaký mentálny stav ako jedna z postáv - Jonas - ktorý len tak blúdi vidiekom a nevie čo chce vidieť ... a zároveň len tak aranžuje foto-scény ako ho napadne, bez nejakého náznaku skutočného konceptu či fascinácie. "Ja vlastne neviem čo robím." "Ja vlastne neviem kam idem." Cool,...
Trochu kópia populárneho konceptu (dvaja spolu strávia náhodou krátky a intenzívny čas v nejakom meste než jeden odíde) známeho už z Before Sunset a Before Sunrise (aj keď kvalitatívne porovnanie nie je na mieste) ... a tak trochu rezané gay Weekend-om (ktorého autentickú obnaženú ľudskú intimitu tiež nemá). Konverzácie na banálne aj intímne témy, ktoré postupne gradujú ku konfliktu, ktorý je tak trochu "nadizajnovaný" a ešte bizarnejšie vyšumí nikam, aby sa tam zmestili ešte nejaké "pekné zábery". Scény filmu sa tak kopia podľa akéhosi plánu, ktorý sa ale bije s vnútornou logikou, gradáciou, atmosférou - ktorú navodili predošlé scény. ...
O Stonewalle sa rozpráva (a fabuluje, viď kontroverzia okolo snímku Rolanda Emmericha) dosť veľa. Popoisuje sa ako magický bod nula, od ktorého sa to všetko začalo. Pred ním akoby gay identita, gay komunita, či aspoň gay život neexistoval. Je spústa kvalitných kníh ktoré tento prelud ľahko vyvrátia a vyobrazia čulý spoločenský život "pod kobercom" a "mimo zákon" na tých najnepravdepodobnejších miestach v najnepredstaviteľnejších časoch. Tento dokument predstavuje pár útržkov z týchto magických temných čias "keď ešte nič nebolo", v podobe výpovedí bežných "smrteľníkov" ako aj priekopníkov a výrazných osobností tej doby. Obzvlášť vo východoeurópskych krajinách, kde LGBT komunita stále tak...
Milo láskavý pohľad na "zlatý vek slobody" pre mnohých gayov ktorý sa odohral po prielomovom Stonewalle a pred tým než doľahla ďalšia doba temna v podobe AIDS v 80. rokoch. Dokument vo svojomnaratíve voľnomyšlienkárkeho ducha tejto doby (z pohľadu neskoršej katastrofy) neodsudzuje, naopak pamätníci sa do týchto čias bezuzdnosti vracajú s nostalgiou a vyzdvihujú spontánnosť, nadšenie, voľnosť ... a najmä neprítomnosť hanby, ktorá prekvapí aj súčasníka. Takmer ako z inej planéty. Možno odraz ducha kvetinovej a sexuálnej revolúcie, ktorý naplno prenikol do spoločenského povedomia. Samozrejme, zaznievajú tu aj kritické hlasy ktoré komentujú spotrebný charakter sexuality, kompulzívne...
Kvalitný a svojim spôsobom unikátny dokument, ktorý si myslím má čo povedať aj dnešnému teplému divákovi. Vo východnej Európe obzvlášť. Výpovede gayov a lesieb, ktorí sa v 1976 roku, relatívne krátko od Stonewallu, odvážili verejne vystúpiť mi zneli aj dnes zarážajúco dospelo a aktuálne. To len potvrdzuje moju fascináciu gay filmami zo 70. rokov, ktoré sú pre mňa bizarne vrcholom čo sa týka individuálneho sebauvedomenia ale aj spôsobu/kvality/dospelosti chápania vzťahov, odvtedy akoby sme sa v týchto črtách vracali naspäť do adoselscentnej nudy a hystérie. Hoci formálne ide "len" o dve hodiny rozprávajúcich hláv, spôsob čo a ako...
Vizuálne kvalitný film, ktorého príbeh je na gay-interest produkciu prerozprávaný netradične s hetero mladíkom Jonathanom ako ústrednou postavou. Žije na farme v krásnom horskom prostredí, dozerá na nie-veľmi-nadšených sezónnych brigádnikov, stará sa o svojho umierajúceho trucovito-mrzutého otca. Ten má okrem bezodného zdroja zlosti naštrbený vzťah aj s podobne sedliacky-trucovitou sestrou a ako sa ukáže neskôr aj tajomstvo z minulosti. Na farmu prichádza Jonathanovi s otcom vypomôcť Anka - a samozrejme medzi nimi preskočí iskra, ktorá sa rýchlo rozvinie do plnej romance. No odnikiaľ sa zjaví aj Ron, otcov niekdajší milenec, aby nadviazal na starý predčasne zadusený vzťah...
Čo sa týka profesionality spracovania, vizuálu - výrazne nadpriemerný a bezchybne pozerateľný snímok. Jeho motorom nie je predvídateľné romantické zbližovanie, ani hystéria z "nevery a podvádzanie", ani iné peripetie šablónovitého gay príbehu. Naopak, sledujeme skôr dynamiku rozkolu priateľov i partnerov po 15 rokoch spolužitia. Rozvrhnutie postáv je tiež sympaticky neokukané. Yoav má zvláštnu poruchu socializácie, no napriek tomu je na ňom čosi ľudské. Dan, hoci stále zamilovaný, nie je neznesiteľne lepkavý domáci typ, ale dospelý človek so sebadôverou. A Alma nie je typická fag-hag, ale očarujúca krehko-húževnatá Osobnosť. Samozrejme, stredobodom príbehu je Yoav, "krásne škaredý" fit chlap...
Ak je človek hneď na začiatku uzrozumený s tým, že si ide pozrieť romantický film, po ktorom sa chce cítiť dobre - myslím že nie je dôvod na sklamanie. Dokonca je tu pár osviežujúcich prvkov. Svojim spôsobom nesúrodý pár, s naoko rôznym kultúrnym zázemím ... no na druhej strane obaja si nesú batožinu zo svojej rodiny, a to podotýkam obaja z relatívne dobre situovanej rodiny. To čo sa začne ako sľubná romanca sa obráti - z mne nie úplne pochopiteľných dôvodov - nanajvýš tak odlišné očakávania od života? Joris má obavy že je vo vzťahu ten "blbší", no Yad ktorý...
Vcelku okúzľujúci snímok, ktorý sympaticky nepripomína obvyklú produkciu juhovýchodnej Ázie - či už nerozlúštiteľne snovo-chaotické umelecké snímky, alebo zábavný romanticko-komediálny gýč. Od prvých momentov ma chytil svojou príjemnou civilitou aj hutnou atmosférou vidieckeho prostredia. Pich sa vracia do rodnej dediny, pretože jeho zdravotný stav je zo dňa na deň horší. Živí sa tvorbou komplikovaných kvetinových dekorácií pre buddhistické obrady. Znovu nadväzuje niekdajší milenecký vzťah s veľmi sympatickým Shane-om, ktorému kedysi umrela dcéra a po tom čo prepadol pitiu a bezcieľnému ponevieraniu sa, ho opustila aj žena. Po opätovnom zblížení Shane prisľúbi, že sa na čas stane...
Ramin/"Ramon" uteká pred štátom sankcionovaným mučením z Iránu, aj od svojho partnera ktorého tam zanechal a sktorým ma kontakt len cez obrazovku. Nedopatrením sa ocitne v mexickom Vera Cruz, v nie práve najvzrušujúcejšej prístavnej diere, ktorá svojou náladou akosi podčiarkuje bezvýchodiskovosť jeho situácie. Skôr než svojim mikropríbehom, film vyniká ako portrét stratenej existenice, ktorá chvíľu blúdi nejakým náhodným miestom. Duel túžby dostať sa do lepšej situácie, aj bezmoci čelom k okolnostiam. Obrazne tak pripomína názov filmu - Svetlušky - ktoré uprostred tmy zasvietia, chaoticky poletujú a potom zasa zhasnú. Ľudia na dne sa chytajú akéhokoľvek náznaku možnej...
Toto bol umelecký hit sezóny "o ktorom sa veľa rozprávalo". Je to strhujúci filmový zážitok, ktorý si treba aspoň raz v živote dopriať ako povinnú jazdu ... no nezručujem dobré pocity na konci, ani to že sa k nemu bude chcieť divák čoskoro vrátiť. :D Čo sa týka gay obsahu - nie je pre film kľúčový. V bande súčasnej mládeže, naviac v umeleckej komunite, je jasné že je tu niekoľko gay/lesbických či rodovo nejednoznačných charakterov - ale "sú" tam tak ako aj všetci ostatní, rovnoprávne. Filmárske spracovanie je neobvyklé - sledujeme zozbierať...
Tento film môže skôr zaujať ako filmárska "klasika" - zaraďujú ho do Top10 britských filmov všetkých čias. Gay motívy sú naozaj len náznakové, pre súčasného teplého diváka takmer irelevantné. Miestami ide skôr o zneužívanie ako prejav svojvôle moci nad niekym iným ... no inde zasa príjemne prekvapí akousi dospelou samozrejmosťou s akou prijímajú jednu androgýnnu postavu (čo mi príde vyslovene charakteristické pre 60.-70. roky). Dielo sa sústredí na portrétovanie britského systému boarding schools, na ktorých panuje polovojenský bezcitný režim šikanovania mladších staršími (doslova otrocké slúženie a objektifikácia - až do intímnej roviny ktorá nie je vôbec...
Neublížil ani neohúril. Neviem či to bolo podivne dramatickou voľbou názvu (ani jeden z aktérov neriešie žiadne náboženské odkazy či dilemy), alebo ponurou atmosférou - čakal som každú chvíľu skôr psychologický triler - a nie dôverne známy duel vyoutovaného gaya s "heterákom" ktorý si to opakovane rozdáva s chlapmi, ale čaká svadbu so ženou a nemieni na tom nič meniť. Rozohranie s nahým chlapom pripútaným k lampe bolo zaujímavé, úvodná skoro dominantne/submisívna hra na mieste, avšak postupné "odhaľovanie zraniteľnosti", "vytváranie intímnej nálady" "citovej výmeny" - už trochu haprovalo. Čiastočne to bolo spôsobené (celkom slušne vystavanou!) temnou...
Koncept je šablónový a dôverne známy: Road trip v exotickej krajine, ktorý naruší plány, zabehané vzorce, motivácie. Otázka je ako ho inovovať alebo aspoň pútavo spracovať v n-tej variácii. Z môjho pohľadu to dvaja režiséri a zároveň herci nezvládli najlepšie. Prišlo mi to skôr ako pokus urobiť film zo záznamov z trpko-ponurej dovolenky s ľuďmi ktorí nemajú emócie. Bohužiaľ, z Islandu (aj Španielska, de iure) som videl už dosť príliš dobrých filmov. Či to bol polodokument Heima o kapele Sigur Ros, alebo s Grimsey-m konceptuálne skoro identický film Cold Fever o Japoncovi ktorý sa prichádza rozlúčiť s...
Bieda, slabé herectvo, slabá réžia, nezaujímavá kamera. Portrét zvláštneho "kamarátstva" postaveného na neustálom doberaní, vyvádzaní napriekov a vzájomnom zraňovaní ... a občasnom akože-udobrovaní, ktoré je len predohrou na ďalší podkop a šťuch do rebra. Síce rozumiem sadomasochizmu, ale nie tejto anti-emocionálnej forme. Samotný koncept - výlet dvoch chalanov z metropoly do pitoreskného mestečka v kaktusovej púšti, narážky na osobnú aj regionálnu históriu, rodiaci sa intímny záujem - by nemusel byť zlý, no tu predovšetkým ide o púšť charakterovú (a tiež umeleckú). Žiadalo by si to trochu prepracovať - odkiaľ kam chceli tvorcovia ísť, čo povedať, čím očariť. Podstatným problémom tu...
Veľmi príjemný a vizuálne očarujúci snímok - ktorý sa vyžíva v atmosfére a nedopovedanom - mi čímsi evokoval "školu" Marca Bergera :) ... koprodukcia s Argentínou naznačuje že tvorcovský vplyv tu môhol byť. Dej ako taký je pomerne jednoduchý - hetero a gay kamaráti z detstva sa náhodou stretnú v súčasnosti a v nesmelých/neistých krokoch sa snažia preskúmať čo z niekdajšieho puta pretrvalo, na čo možno nadviazať. Toto pre divákov umocňujú flashbacky do minulosti, ktoré dávne priateľstvo po malých dávkach poodhaľujú. Esteros (angl. estuaries) sú ústia riek, kde sa prílivová morská voda vmiešava do sladkej. Zvláštny liminálny...
Vcelku podarený hold životaschopnej a provokujúco-satyrickej kabaretnej kultúre Weimarskej republiky, na sklonku jej života. (A asi to najlepšie z kolekcie B.o.F.21). Veľmi rýchlo evokuje Cabaret, Aimee und Jaguar, či Bent, no ako krátky film sa vyslovene sústredí na ten okamih zlomu - medzi zlatou slobodomyseľnou epochou keď sa veľa pozitívnych zmien zdalo možných - a nadchádzajúcou dobou keď vybublalo to najhoršie z ľudí. Ako prelomový čas, šedá zóna, liminal space - odhaľuje tendencie ľudského charakteru - zotrvačnosť s miestom i navyknutými rutinami, nevôľu zutekať, popieranie bezprostrednej blízkosti nebezpečia. Ústrednou postavou je Hansi Sturm, kabaretný performer, po dnešnom...
Jeden z naozaj podarenejších krátkych filmov aké som za poslednú dobu videl. Možno nie epický zázrak, ale všetko je na ňom nadpriemerne solídne spravené. Retro vizuál a atmosféra lokálneho holičstva. Pozvoľné tempo v ktorom až do konca zápletka pekne graduje. Sympaticky nepravdepodobná romanca medzi ešte príliš mladým pomocníkom a pohľadným vojakom. Uveriteľné/nepreháňané zahranie so zdravou dávkou civility. Nemal som pocit že by niečo niekde nepasovalo alebo príliš bilo do očí. Naopak, celkom milo ma prekvapilo, ako šikovne sa tvorcovia pohrali s neistotou - medzi emocionálnym pohladením a hrozbou zranenia tam kde by to najviac zabolelo - oslobodzujúce sebauvedomenie (comming out)...
