Recenzi napsal/a khaktus
Zaujímavý mužsko-mužský duet súčasného tanca, ktorý, ako to tomuto umeleckému žánru prináleži, môže každý zinterpretovať sám. Ja som tam našiel ... vyobrazenie binárnej logiky (my/oni, červení/modrí, priateľ/súper) súťaženia a súboja, ktorá je neprekvapivo repetitívna. Zápasenie kde je každý chvíľku navrchu - a každá strana súboja/sporu je zrkadlovým obrazom tej druhej. Medzi-mužské zápasenie, ktoré je v podstate formou intimity (lebo inak "sa to medzi chlapmi nesmie"), alebo intimita ktorá je formou zápasu (lebo inak to nevieme). Hoci možno sledujeme rovnakú dynamiku, v závislosti na oblečení/vyzlečení vnímame výjav ako niečo iné, jeho iný rozmer (Je to mužné? Je to doťahovanie? Je to...
Silnou stránkou filmu je precíznosť, s akou sa snaží opísať pozadie ľudského príbehu, rôznych súvislostí, emocionálne prežívanie, tlak okolia, situáciu medzi mlynskými kameňmi - systémovej homofóbie v športovom prostredí. Obzvlášť v tom profesionálnom, ktoré viac než "pohybom pre radosť a zdravie" či "hrou s kamarátmi ako vloženie obsahu/deja do priateľstva" (tak ako sa šport v mainstemovom videní idealizuje) je v prvom rade biznisom, divadlom konzervatívnych hodnôt (tradičná maskulinita, víťazstvo, tribalizmus, partnerky ako symbol úspechu), show pre obecenstvo - ktoré je v prípade futbalu priznajme si z ľavej časti Gaussovej krivky. Mňa osobne by zaujal film, ktorý by tú absurdnú fóbiu...
Celkom milý a vkusne natočený skeč kde sa mladík vyznáva z lásky ku koženému oblečeniu. Nepovie síce veľa, ale páčilo sa mi, že ku "kusom oblečenia" načrtáva aj príbeh (scéna s domovým rozpredajom), vtipne kontrastuje nevinnú sviatočnú atmosféru s fetišom - a najmä, že ten humorný tón neznamená že jeho záľubu zosmiešňuje. Z chalana nerobí "úchyla", ale dáva mu ľudský, civilný rozmer. Samozrejme, o fetiši by sa dalo rozprávať viac a do hĺbky, nie je to úplne "leather pride", ale odkaz tohto krátkeho filmu - "vôbec nechcem byť stoj-čo-stoj normálny, bola by to nuda, nehanbím sa za to" - je...
Príbeh mladíka, ktorý sa ocitol v naoko spokojnej trojke s párom o čosi starších chlapov. Nečakane však príde vyhnanie z raja. Už dávno som nevidel krátky film, ktorý je z filmárskeho pohľadu tak perfektne nasnímaný. Desať hviezdičiek za kameru - obrazy z (filmovo-populárnej) ulice v New Yorku povyberali naozaj vkusne. Intimita medzi chlapmi - a teda nielen sex, ale naozaj intimita - vyzerá fungovať perfektne. Všetko naruší príchod - dieťaťa? (Zelkom šikovná práca s náznakmi a skratkami - levanduľové odtiene farieb na steny.) "Teraz si už nemôžeme užívať, teraz sa ideme hrať na normálny couple?" Akosi som...
Aj táto sezóna seriálu často hodnoteného ako "najlepší nemecký exportný", s celkom širokou popularitou na domácej pôde - vyšla na výbornú. Aj keď je v mnohých ohľadoch temnejšia, plná cynizmu a rozčarovania - veď rok v ktorom sa odohráva napovedá veľa. No gay motívy, ktoré sa rozohrali v prvej a druhej sérii a tak trochu aj zapadli do dramatického oblúku príbehu - Alex, Tischbier, americký vojak - tu už nijako v podstate nepokračujú, okrem Tischbiera, ktorého pretvárka príde na pretras, no už nie jeho sexualita. Hoci ma toto zamrzelo, ako kvalitná seriálová/filmová práca to stále stojí...
"Divní priatelia" sú vo výsledku celkom zaujímavý experiment, pokiaľ sa človek odhodlá pozrieť ho až do konca. V podstate je to pseudodokument (mockumentary) v ktorom skupina priateľov/milencov (oboch pohlaví) rozpráva o svojej citovo-intímnej skúsenosti s mladým bisexuálnym a supertalentovaným režisérom, ktorý spáchal samovraždu. Slzy však až tak neronia "pre neho", pretože vzťah každého jedného s ním bol náročný a pre niektorých i zraňujúci. Sam bol náročná povaha, "nič nikomu nedaroval", nemal rád keď na ňom lipli, obdivovali ho s psími očami, chceli sa mu votrieť do priazne, páchali inváziu jeho súkromia, citovo ho vydierali či kotvili...
"Polyamoria vysvetlená pre mamky a babky" je zatiaľ môj najobľúbenejší Toledov kraťas. (Znova) nie je to možno film v klasickom duchu ale skôr konverzácia, ale (znova) nasnímaná s veľmi profesionálnym vizuálom a (znova) s neznesiteľne sympatickými hercami (a herečkou). Dovolím si o kúsok dlhšiu recenziu, pretože na tému polyamorie (nie milostného trojuholníku, nie otvoreného vzťahu, nie sexuálnych orgií) som ešte film žiadnej dĺžky nevidel. Možno za poly-otvorený poly-uletený možno považovať Shortbus, ale ten mieril niekam inam aj trochu inak. Tento snímok sa zaoberá (aj keď len náčrtom) plnohodnotnou láskou - citovým aj telesným...
"Kompas" je konverzáciou dvoch skautov kdesi v olivovom háji po "situácii z minulej noci", ktorá zneistila toho "heterosexuálneho" z nich. Na jednej strane je to tisíckrát okukaný motív, na druhej oceňujem, že bol podaný s adekvátnou dávkou humoru ak nie dokonca sebairónie - takže to nepôsobí ako žiadné slizké dobiedzanie. Ako koncept celkom chvályhodné - keďže je to v podstate didaktický film, ktorý možno pustiť študentom na hodine spoločenskej výchovy - a neotrávi ich prílišným "nasilu". Celkom sa mi páčilo vyobraziť ako inak (priateľskejšie, otvoreneješie, zodpovednejšie) môže kamarát kamarátovi napomôcť so sebahľadaním. A že sa o to...
"Áno na všetko." - bol pre mňa jeden z menej obľúbených Toledových kraťasov, možno kvôli východziemu motívu, kde nenechavý obdivovateľ (nebolo mi jasné či ide o náhodné stretnutie alebo rande) obletuje okolo hluchonemého chalana a vyznáva sa mu z absolútneho zaľúbenia (trochu rýchlo?) napriek tomu (alebo možno preto) že ten druhý ho nepočuje a ani mu nevie čítať z pier. Veta na spôsob "a je mi jedno čo cítiš Ty" ma trochu zarazila. Na druhej strane, trúfalosť môže byť vnímaná aj ako sympatická a vo výsledku môže priniesť i ovocie. Nevnímajúci objekt záujmu môže byť vnímavejší než...
"Tajný ctiteľ" poslal dievčine už niekoľko dopisov - a ona ich číta svojim trom kamarátom (ach, Toledovi herci, kam skôr pozrieť :)) - z ktorých každý túto situáciu vidí po svojom. Niekto skôr romanticky a niekto patologicky, Ako sa však ukáže, odosieľateľ môže sedieť v tej istej miestnosti a ani adresát nemusí byť taký zrejmý. Celkom milý skeč, ktorý načrtáva tému hanblivosti, nevypovedanej túžby a možných interpretácií zmiešaných signálov ktoré občas všetci vysielame.
"Tí, ktorí neznášajú Vianoce." je milý konverzačný kraťas, asi šitý na mieru tým ktorí sviatky oslavujú najradšej tak, že nájdu x dôvodov prečo si zažudrať. Pri pohľade na dvoch sympatických gay Santov, ktorým sa prejedli uvrešťané decká zo shopping mallov - (by) som pookrial i ja. Aj keď, ak mi na tomto Toledovom snímku niečo nesedelo, ten mrzutejší z dvojice komunikuje so svojim "partnerom" trochu odmerno-štekavým spôsobom, akoby to bol jeho kolega alebo brat alebo úlet ktorého už mal dosť. Na prvý krát som to pozeral bez titulkov a úprimne, neuhádol by som že sú spolu ani keď ležali vedľa...
Film nezaprie profesionalitu svojho tvorcu, ani jeho špecifický rukopis - ktorý, nesporne, bol citeľný aj z predchádzajúcej "časti": Yossi and Jagger vôbec nebol typickou ľúbivou romancou. Silná civilita, veľmi blízko modernému/módnemu "dokumentaristickému" spôsobu filmového rozprávania, pohľad do života človeka v jednom okamihu, sústredenie sa na náladu prostredia, každodenné mikrosituácie, trecie plochy. Ako nápad mi prišlo celkom vtipné pokračovať zkultovnelý (a často bizarne idealizovaný) príbeh "mladých pekných vojakov" - tentoraz len s jednou pozostalou postavou v podobe vypaseného bezprízorného doktorka, ktorý sa aj vyše dekádu od tragédie trápi a nevie "začať žiť". Či je jeho telo symptómom...
Pozrel som zatiaľ 2 série a príbeh má minimum gay obsahu. V prvej sérii sa tomu venovala až jedna časť (aj to len ako vyvrcholenie jednej zo zápletok) a v druhej je rovnako okrajový, mimochodom: "máme suseda ktorý je gay" "náš sused gay má milenca" a zopár iných "vtipných" aj faktických narážok na jeho homosexualitu. Tá postava tam len tak občas je, vyskytuje sa tam, ale len veľmi okrajovo - a to aj v porovnaní s inými vedľajšími rolami. V podstate takmer žiaden vážny gay obsah. S témou sa pracuje na jednej strane ako prináleži dobe...
"Dezinfekčný gél" je možno prvý gay film s témou Covid-19. :) Hoci krátke, celkom milé uchopenie témy. Stretli sa, lebo boli obaja nadržaní, no jeden z nich trvá na dôslednej ochrane - nerád by nakazil svoju babičku o ktorú sa každý deň stará. Druhý je skeptický - sex si takto nedokáže predstaviť a asi by to najradšej ukončil. Hoci v bežnom poňatí generácie žijúcej na zoznamovacích apkách by to mohlo skončiť trucom a odmeranosťou ("dovi dopo"), chlapci okrem toho že sú pohľadní a majú na seba očko, sú aj slušní, priateľskí a snažia sa komunikovať. Negociácia intimity...
Na tento film ma navnadil zostrih gay zápletky na YouTube. Nečakal som veľa a snáď aj preto ma celkom príjemne prekvapil. V prvom rade, nie je to žiadna amatérčina, ide o solídny (aj keď ľahký) americký film - čo sa týka profesionálneho vizuálu a spracovania vôbec. Dej sa sústredí v okolí Flatbush avenue a okrsku v New Yorku, príbeh na dvoch bratrancov - pohľadných telefónnych servisákov. Celkom osviežujúci mi prišiel balans medzi gay a hetero obsahom. Film nie je primárne iba o tom že niekto gay zisťuje že je gay - hoci obľúbený konzumný produkt neskorého a...
Portrét chlapa, ktorý je kdesi na rozhraní medzi rozchodom s priateľkou a možno zaujatím mužmi. Situáciu sebahľadania mu komplikuje aj pod pokrievkou bublajúci konflikt s otcom. Potreba osamostatniť sa, potreba zistiť čo vlastne v živote hľadá. Filmov na tému neskorých comming-outov je tu hŕba, tento je vizuálne pekne nasnímaný, no strácal som sa v roztekanom svete postavy. Nevedel som sa do tohto príbehu vcítiť. Záver mi prišiel mierne klišé aj na tento subžáner.
Asi základným lákadlom filmu je fakt, že popisuje skutočné postavy a skutočné udalosti. Na jednej strane ma nezaujal vizuálom - ktorý sa skôr blíži k "interiérovej inscenácii" z 90. rokov - na druhej strane herci odviedli solídnu prácu a celý film prekvapivo hladko funguje čo sa týka svojho dramatického oblúka, emocionálnych momentov, uveriteľnosti. Na vážkach môže byť divák zo samotnej ústrednej postavy. Jeho suverénnu priamočiarosť možno obdivovať aj byť ňou zaskočený. Na jednej strane bolo pre mňa fascinujúce sledovať ako sa imigrant z Kuby rýchlo naturalizuje a neskôr ako sa bez hanby chytí aktivizmu a bez jediného...
Tiež som sa nechal nalákať na "prvý mongolský gay film", ale mám pocit že kvalitatívne ani obsahovo nemá čím tuzemského gay diváka osloviť. Ak teda nechce iba počuť mongolčinu a nasať miestnu atmosféru - to odporúčam skôr hetero "Jaskyňu žltého psa". Hrozné dialógy a hrozné herecké výkony počas väčšiny filmu prehlušuje "epický" podmaz Lany del Rey - čo pôsobi umelo ale zároveň filmík robí tak trochu znesiteľnejším. Prekvapil ma aj výber hercov - potetovaných bohémov (gay komunita asi existuje len v hlavnom meste tejto inak kočovníckej krajiny), príjemné bolo ozvláštnenie postavou na vozíčku. Inak...
Moja bude pre rovnováhu "tá zlá recenzia". Tento presne dvojhodinový film som pozrel za cca 15 minút - aj to mám pocit že som obetoval zo života viac než si zaslúžil. Hoci je Tsai Ming Liang svetoznámy režisér "festivalových filmov", obvykle jeho tvorba rozdeľuje aj odborných kritikov. Posúva hranice post-moderného filmového umenia presne tam, kde divák váha, či nesleduje "umenie" len preto, lebo to spáchalo známe meno. Jeho tradičný rukopis - pobudnúť na nejakom mieste a nasať atmosféru, nechať kuriózne charaktery a situácie odznievať skrz plátno - tu privádza do nepohodlnej dokonalosti. Celý film pozostáva z...
Tento fim si zaslúži dve recenzie. V kontexte Vianoc: Konečne jeden typický (typizovaný) sviatočný film so všetkou náležitou atmosférou (v smrteľných dávkach). Konečne si môžem pustiť niečo každý rok, dostať čo očakávam (takmer bez konfliktu, zlej postavy, drámy) - a nemusím si gay motívy predstavovať ani sa vžívať do nejakej princezny. V tomto pohľade lepšie než Mrazík, Popelka či spotrebné hetro rodinné filmy. Voľba hercov je diskutabilná, no sú manželia - tak aspoň tú (gýčovú, rozprávkovú) lásku/chémiu im človek uverí. Asi "sa čaká" že sa divák vžije do nie úplne mužného, neurotického a nervózneho...
