Podrobnosti recenze

Nie ľahký a nie veselý východoeurópsky film, no zároveň vizuáne výborne nasnímaný európsky štandard, ktorý sa dá veľmi dobre a s chuťou dopozerať až do konca.

Aj keď, hovoriť o začiatku, strede a konci v prípade tohto príbehu je trochu ťažké. Ako v Danteho panoptiku sa tu vŕši jeden moment pre zdvihnuté obočie za druhým - až dostane divák prestimulovaný pocit že ho už snáď nič neprekvapí: "a čo ešte?"... Odpoveďou na túto častú prvoplánovú kritiku je - Kontext.

Natočiť v klerofašistickom a hysterickom súčasnom Poľsku film o akútnom probléme pedofílie medzi kňazmi a neschopnosti poverčivo-moralistickej zdegenerovanej spoločnosti na ňu adekvátne reagovať - by bol sám o sebe heroický počin.

Tvorcovia sa však rozhodli rýpať až na kosť - a predstavujú katolickú cirkev ako cynickú zločinenckú organizáciu - doslova mafiu - kde cirkulujú peniaze, kšeftíky, podvody na všetky smery. Každý, skoro s hocakou podlosťou, si tu príde na svoje. V podstate je to niekedy až komický cirkus, na úrovni Sorrentinových pápežov, no bez láskavej pitoresknosti a zmyslu pre absurdno.

Nie raz sa teda divák bude diviť - či to nie je príliš, cez čiaru, či to reálne vôbec môže byť "až tak". Pre človeka z 21. storočia to môže byť až akosi príliš vyfabulované - najmä ak nepozná reálie - no v dnešnom Poľsku sú jedovato-efektné aranžmá z Handmaid's Tale či neúprosná sprostota Stalinsko-Gottwaldovských charakterov - úplne normálnou súčasťou života. Cirkev manipuluje skrz nacionalisticky-populistických politikov verejnú mienku, "čo je proti cirkvi je proti národu" ... akoby sme sa ocitli v totalite z dôb minulých. Zajatcami, obeťami a zločincami tohto rafinovaného pekla na zemi sú všetci.

Čo však oceňujem je, že sa tvorcom podarilo vystavať túto mozajku viac než len súboj schematického sekulárneho dobra a zla v sutanách. Toho vonkajšieho sveta (zvyškov občianskej spoločnosti, aktivistov, súdnych ľudí) tu veľa neuvidíme, mozajka ktorá sa tu črtá sa sústredí prevažne na vnútornú rozmanitosť v cirkvi. Pozorujeme nejednoznačné aj meniace sa charaktery - pragmaticky mocibaživých arcibiskupov, kariéristov s traumami z detstva, cynikov z povolania ktorí sa snažia odpovedať na vlastné výčitky svedomia, pripúšťa sa i možnosť krivých obvinení (medzi všetkými tými umlčanými a ponižovanými a očierňovanými skutočnými obeťami znužívania), sklon davov k lynčovaniu, ale aj ašpiráciu človeka vyhrabať v tom bahne občas to lepšie zo seba.

Rýpnuť do jadra a ikony nábožensky posadnutej spoločnosti - chcelo guráž samo o sebe. V tak extrémne vyhrotenej situácii ako panuje v Poľsku - by sme autorom ľahko odpustili jednostrannosť. No ich vôľa a práca naviac - načrtnúť zložitý svet kde nič nie je jednofarebné - je, myslím si, prejav odvahy na druhú.