Podrobnosti recenze

Som rád že som film videl, ale nebola to ani diera do sveta. Kto má rád filmy Marca Bergera, pozvoľne plynúce, "zadívané" do zaujímavých zákutí, tu nájde veľmi podobný rukopis (tipujem že Lucio Castro s ním nejako pracoval alebo sa nechal inšpirovať - produkcia je Argentínska) a tiež herca z nedávneho El Cazador: Juana Barberiniho. Aj keď návnadou pre mňa bol skôr hrdzavo-roztomilý Ramon Pujol.

Hneď skraja by som som vyvrátil podobnosť s britským Víkendom. Ak sa dobre pamätám, ten ma očaril nehou, ľudskosťou, láskavosťou - ktorá na mňa pôsobila ako zjavenie vo svete veľmi "maskulínnej" mechanickej sexuality. Príležitostný gay sex "bez záväzkov" načrtol inak, potiahol ho za obvyklé klišé, otvoril postavy vlastnej zraniteľnosti a nedokonalosti, ponúkol možnosť aj v krátkom čase prejaviť záujem a city - ako v tom vtipe: "gays start with sex that may evolve to date". V tomto pohľade Koniec Storočia nejde vôbec progresívnym príkladom, najmä v prvom segmente z prítomnosti. Dokonca by som povedal že zachytáva presne ten prototyp klišé stretnutia: "Ahoj. Ahoj. Poďme na vec. Ok. Rýchlo-rýchlo. Tak ja idem. Čau." Ani večer na hradbách so syrom, vínom a výdatným rozhovorom akosi úplne nevyšiel bez dialógových fráz a klišé.

V podstate to dobre vystihuje komentár k ich interkacii na pláži: "Prečo si za mnou neprišiel už tam?" "No ... lebo ..." Lebo v realite to nefunguje tak, že si niekoho vyhliadneš na ulici, prídeš k nemu a povieš "Poď si to so mnou rozdať!". Naopak, ostýchame sa, váhame, hľadáme si cestu, nevieme čo povedať, hanbíme sa, bojíme sa, čakáme na prívetivý signál. Víkend, aj mnohé Bergerove filmy pracujú práve s týmto "ako to naozaj prebieha medzi ľuďmi". Naopak - Fin de Siglo sa snaží postaviť príbeh z obvyklých (nefungujúcich) postupov ktoré v rámci komunity navzájom kopírujeme a vykonávame "tak ako sa to má, ako to robia všetci". Je pravda, že mnohí to takto "frázovito" skúšajú a možno sa práve od tohto chcel režisér Castro odraziť. Potom mi ale akosi chýbalo to hľadanie, že či medzi "obvyklými man-to-man postupmi" neprebleskne čosi viac, čosi ľudsky zraniteľné, hlbšie pod povrchom, trpko-sladké. Necítil som to tam.

Vôbec by mi nevadilo rozdelenie na tri časti v troch rôznych časoch/rovinách - niečim to trebalo ozvláštniť. Ale potom by sa tie tri roviny mali navzájom dopĺňať, ponúknuť paralely, náhľad na to ako sa postavy menia, dovysvetlenie súvislostí. A to tu akosi chýbalo. Najviac ma zaujala práve tá minulá dejová rovina, pretože práve tam som mohol sledovať to čo dôverne poznám z filmov od Bergera: postupné zbližovanie sa za behu bežného života, nenápadné prejavy láskavosti ("heterák" je pozorný, vnímavý a stará sa o chorého kamoša svojej priateľky???), prerastanie priateľskej energie do erotického dusna. Z tejto časti, trošku viac prepracovanej, by vzišiel zaujímavý film sám o sebe. Tretia časť - fikcia budúcnosti kde ma Javi dieťa s Ochom a nie svojim berlínskym manželom - na mňa pôsobila skôr sarkasticky (a chvíľu mi trvalo prísť na to čo to vlastne sledujem).

No ako už popísali iní, je ťažké uveriť, že po tom aké intenzívne iskrenie (a očividný vzájomný záujem) zažili Ocho a Javi v minulosti, "keď boli ešte heteráci" - aby na to všetko zabudli a začali znova ako cudzinci??? Jedine že by mal Ocho veľmi búrlivý sexuálny život a nejak mu to splynulo s tisíckami iných flirtov ... no vezmúc do úvahy jeho práve skončený 20-ročný vzťah, nejako mi to vôbec nesedí. :))) Ani to že rozostup 20 rokov hrajú tí istí herci nepridáva nízkorozpočtovému príbehu na dôveryhodnosti. I Javiho reakcia: "máme s manželom otvorený vzťah, no tu to musíme uťať, lebo máme také pravidlo" pôsobí tak nejako mechanicky a nepasuje veľmi do svojej vnútornej logiky. Skôr je to lacná skratka k povinne smutnému vyústeniu - "aby to bol umelecký film".

Vo výsledku ma na celom filme najviac oslovilo pomalé tempo, letná atmosféra, "pohľady nikam" (akoby chceli najmä na konci esteticky zalepiť diery v príbehu), alebo detaily bokom: Soniin krásny spev ktorý Ocha prebudí z delíria virózy.

Je možno filmu veľa vyčítať - možno práve preto že bolo zarobené na viac - no beztak sa pozeral veľmi dobre. Ak už nič viac, možno niekoho aspoň nakopne porozmýšľať nad tým ako veci obvykle "vykonávame" a či sa nedajú robiť/zažívať aj inak ... a čo by mohlo byť keby sme v kľúčovom okamihu skúsili ... ;)