Recenzi napsal/a khaktus
Príjemná exotika alebo slabší polo-gay film. Ako napísali chalani tuto dole, záleží na uhle pohľadu. Laos je oficiálne stále komunistická krajina, kde sa však adaptovaný socializmus bez mihnutia oka dopĺňa s tradičným buddhizmom. Korupcia a papalášstvo vynikne najmä v mestskom prostredí. Kto navštívil juhovýchodnú áziu - exteriéry, detaily, povahové rysy, úctivosť prekrývajúca akékoľvek emócie, občas až zarážajúca poslušnosť - mu bude dosť povedomá. K pozretiu filmu ma navnadil dokument o Laose z ČT. Celá 7-miliónová krajina má totiž k roku 2018 len tri kiná, filmy spočítame na prstoch ruky. Napriek tomu sa tu pokúša tvoriť pár produkčných...
Z filmu mám veľmi rozporuplné dojmy - a nie je to len tým že je kdesi v priemere medzi dobrý/zlý doporučujem/nedoporučujem. Ako celok mi prišiel nesúrodý - bilo sa tam strašne zlé herectvo a nesympatické povahy s celkom milým nápadom pohrať sa s gréckou mytológiou, exotickými "dovolenkovými" exteríérmi, kurióznymi situáciami. Keď to porovnám s podobne tematizovanými Bergerovými príbehmi "o dvoch heterákoch ktorí sa do seba zahľadeli" - je to nebo a zem. Vlastne je jedno či boli tí chalani hetero, bi-curious, alebo zakomplexovaní a nevyoutovaní. Neviem či to bol zámer autora, ale vykresliť tak odpornú karikatúru...
Istým spôsobom sa to dá vidieť ako typový americký film - rodinný dom, rodinné traumy, riešime, jeden syn je gay, ty si mi urobil, ty si mi urobila - ale bolo by to v tomto prípade dosť ignorantské zjednodušenie. Na rodinný americký film je totiž dosť podarený, nepôsobí ako televízna inscenácia, ani ochotnícke divadlo, nemá lacný vizuál, herci vôbec nie sú umelí a neprehrávajú - aj keď nemusia byť zázračne nadaní. Z neznámich tvári vytiahol režisér akurát, aby to nepôsobilo nešikovne. V podstate mi v ňom všetko prišlo adekvátne, bez iritujúcich prvkov. Téma je zaujímavá -...
Trojica rôzne dlhých krátkych filmov ktoré spája téma smrti (alebo morbidity, záleží na tom ako to divák vezme). Vizuálne veľmi ľúbivé, úhľadné, dokonca ne-amatérske, aj keď s citeľným šmrncom umelosti a naaranžovanosti. "Hipsterský barok" - pôžitok z retro sa prelieva až do estetiky Pinterestu a gýču Nory Mojsejovej. Prvý príbeh o šialenom doktorovi spája veľmi podarený (aj keď estétsky poňatý) fetiš - skvelé kostýmy - s úplne príšerným herectvom, scenárom (alebo jeho neprítomnosťou), nejasnou motiváciou postáv či smerovaním filmu. Vraj to je celé inšpirované príbehom Narcissa, ale s vyrabovanou psychológiou, bez metafory či pointy. ...
Dať "určite doporučujem" v podstate tradične romantickému filmu na dôverne známu tému ako sa "chlap s chlapom zblížil" nebýva často. Musí to spraviť nielen profesionálne zručne, ale aj so suverénnou iskrou a snáď aj hlbším odkazom naviac. To všetko som si v "Iftár" v zdravej miere našiel. K profesionalite len toľko: vizuálne sa na to krásne pozeralo, film ako má byť, klasický dramatický oblúk funguje, herci sú aj sympatickí aj talentom adekvátni svojej úlohe (najmä z Michaela Cassidiho to "čosi" čo takýto príbeh potrebuje jednoducho "žiari"), hlavné postavy dostatočne načrtnuté - dokonca aj ten gýč vkusný:...
V prvom rade odporúčanie: Eytan Fox je profesionál. Na snímku (jeho vizuále) je to každým centimetrom vidieť - nejde o žiadnu amatérsku televíznu inscenáciu. Atmosféra stredomorského Tel Avivu (ktorý - slovami postavy: "chce budiť dojem bežnej krajiny Západu, aj keď je to stredný východ") je vystihnutá pekne - a už len to (plus pekný Niv Nissim ako Tomer - klišé pohľadného izraelského chlapa) udrží diváka pozerať na tú podivnosť. Asi najviac ma pritom napadla Foxova povestná prvotina: Yossi a Jagger. Ten istý kameň úrazu pre väčšinového diváka: Nalákaní na pohľadných a mužných vojakov, no akosi bezradní v...
Nie som fanúšikom žánrových filmov (obzvlášť thrillerov a hororov) no napriek tomu tento by som odporučil. Ústredným motívom je replika: "mám menej strach z prírody než z ľudí". Dvoch chlapov na obľúbenom cruisingu (kde zmizlo už zopár ľudí) naháňajú húževnatí homofóbovia. Vyzerá, že väčšiu šancu majú ak zájdu hlbšie do divočiny... čo však keď príde noc? No aj medzi situáciou spriahnutými štvancami prebieha veľmi podobná dynamika: ako medzi pavúkom a trepotajúcou sa muškou. V prvom rade sa mi páčila napínavo vystavaná dráma, kde nikto nie je tým kým sa zdá (a nemyslím to len ako typickú...
V povestne katolickom a konzervatívnom Írsku, kde ešte len pred pár rokmi zavreli posledné domy Márie Magdalény pre "padlé" ženy (natočilo sa na tú tému niekoľko ocenených filmov) - v roku 2015 v referende krajina hlasovala za alebo proti rovnosti manželstva pre hetero aj LGBT ľudí. Napriek ľudskoprávnym pochybám nad tým či má verejnosť o ľudských právach vôbec hlasovať - väčšina občanov našťastie vyjadrila súhlas - a referendum bolo nakoniec dôvodom na veľké oslavy, keďže LGBT práva získali široký mandát verejnosti, nielen dobre-mieniacich úradníkov. Žiadne "registrované partnerstvá"! Úplná rovnosť. Írsko sa prejavilo ako moderná európska krajina. V...
Nič zásadné, ale stále jeden z tých lepších. Ako kraťas mierne dlhší, takže má primerané tempo, čas na vybudovanie nálady, herci dostanú príležitosť zahrať si. Z Matthieu Dessertine-a tu vytiahli erotična až zabolí pri srdci :) Hoci "francuzáky" vedia byť noroticky ťažké, zároveň bývajú až prekvapujúco profesionálne spravené - o 1992ke našťastie platí skôr to druhé, a bez výtky. Aj na malom priestore dali filmu look, akoby nakrúcali celovečerák. Mrzelo ma ako dopadla "ilustračná scéna" s drogami a šikanou, bez ďalšieho dovetku. Mrzelo ma ako mladí potrebujú zatĺkať a neriešiť veci s tými, ktorí majú...
Slušná tretina gay filmov je variácia na tému comming-outu, schéma je približne rovnaká - a nemusí to vôbec uraziť. Aj romantické komédie či horory majú svoje šablóny a klišé - a predsa si ich radi pozrieme. Podstatné je či to funguje (iskra, chémia), nebodaj či sa to niečim líši, alebo či to pôsobí aspoň uveriteľne. V rámci "žánru" má aspoň jedna z postáv pôsobiť primerane nedostupne, alebo hetero, alebo pohltená svojou prácou/záľubou/prostredím takže o druhú sprvu nejaví záujem. A proces "nalamovania" má byť primerane napínavý, alebo hravý, alebo zábavný, alebo citlivý... Syn sa vracia na leto domov...
Gay sci-fi nevidíme často a jeho námet - partner opúšťa milujúceho partnera na jednosmernú misiu na kolonizáciu Marsu - by vydal aj na hetero celovečerák. Akurát tento zaujímavý impulz je asi všetko inovatívne čo sa nám dostane - sám o sebe je filmík vystavaný na výčitkach a spomienkach a presviedčaní, argumentovaní, ... "Cesta ďaleko" je len katalyzátorom, ktorý obnaží nespokojnosť/neúplnosť/znudenie pod hávom dokonalého vzťahu, v ktorom sa derú o slovo zamlčané osobné ambície. Vzato ako metafora, tento pocit dusenia v čomsi zdanlivo perfektnom a potreba "iracionálneho" úteku za dobrodružstvom čohosi neznámeho a nenalajnovaného a vzrušujúceho, nájsť...
Celkom zaujímavý nadhľad nad obvyklé "typy" ktorým fandíme alebo nefandíme. Sympatický pokus o nalomenie stereotypov, ktorý by si zaslúžil ale menej stereotypné a "klasické" spracovanie. Film je žánrovo/vizuálne nerozoznateľnou kópiou čohokoľvek čo sme kedy videli z prostredí americkej rodiny a americkej strednej školy. Remeselne až tak nevýrazne, že mohol byť kľudne natočený v 90. rokoch, alebo hockedy :) Nič proti tomu - kto má toto prostredie rád, film bude pre neho aspoň trochu ozvláštnený svojim konceptom - troch portrétov ústredných postáv, kde každý ďalší dovysvetľuje tie ostatné. Zaujímavo načrtáva rôzne perspektívy na zdanlivé šablóny do ktorých...
Esteticky vycibrená vizuálna lahôdka no obsahovo neukotvená lyrika. Kto v sebe rozpoznal slabosť na Felixa Maritauda zo "Sauvage", tu si jeho sexappeal (image?) strateného fešáka znova užije dosýta - a nielen jeho, Raphael Fournier mu zdarne sekunduje. Vlastne - každé telo vybrané do tohto medailóniku. Chlap prišiel na orgie. Vo vani nájde svojho ... bývalého? mŕtveho? občasného? ... s ktorým otvárajú staré témy. Cítiť medzi nimi dôvernosť aj odťažitosť, tušiť začarované kruhy. Neviem ako tento počin nazvať. Isto, nie každý film musí stáť na príbehu, budovaní charakterov, či (v prípade kraťasov) údernej pointe k...
Queer Big Brother na tuniský spôsob? Úprimne, na tento film som sa odhodlal, lebo som v krajine vzniku nejaký čas býval a zaujalo ma, ako sa situácia vyvinula od pádu sekulárnej diktatúry Ben Aliho. Niektoré prvky mladej demokracie sú dokonca dávané za regionálny vzor. LGBTI práva to ale určite nebudú. Dokument o domácnosti, kde sa za účelom vzájomnej podpory sústredili sexuálni a genderoví vydedenci. Máme tu masc. feministiku so sklonmi k sebapoškodzovaniu, fem. gayov (ako hockde na svete) ktorí sa neustále trápia a plačú, aj zopár trans postáv (bohužiaľ, skôr bližsie ku klišé hysterickej drag queen). Nemožno...
Nie. Nezaujalo. Trochu váham aké dať hodnotenie - ono to nie je vyslovene zlý alebo profesionálne nepodarený film, ale vedel by som doporučiť toľko iných namiesto neho. Prišlo mi, že Ozon musel "zasa niečo natočiť" - a práve dočítal knihu ktorá ho neviem-čím zaujala. Snáď si pochutí niekto kto je vyslovane namotaný na "jeho štýl". (Veď aj ja mám svojich obľúbencov.) Pozerám že tak ako sa "intelektuálsky" chodilo "na umelecké filmy" kedysi "na Felliniho" alebo "na Almodóvara", dnes sa chodí (aj) "na Ozona". A stále do Benátok, Cannes či do Varov. :) Ale...
Neveselý, surový, autentický a filmársky celkom podarený portrét samotného militaristického srdca apartheidu, v jeho poslednej dekáde. Načrtnutý z uhla pohľadu ešte nevyoutovaného gaya, citlivej duše, ktorá je zaujímavým kontrapunktom a náročnou mierkou pre mačistické zverstvo tohto sveta. Hľadanie lásky, alebo aspoň trochy ľudskej láskavosti v tom najnemožnejšom prostredí. Film bol kritikmi ocenený a získal niekoľko nominácií na ceny. Osobne som si ho užil o dosť viac než tematicky veľmi podobný (aj keď o čosi optimistickejší) Kanarie - ktorý pôsobil trochu viac ochotnícky. Metodicky má bližšie k Yossie a Jagger, no Moffie sa menej odovzdáva civilite každodenného života...
Taká jednohubka, aj keď skôr pre tých ktorých téma kinku/fetišov/BDSM zaujíma. A možno i dobrý drobný náhľad pre tých, ktorí ho odsudzujú ako "perverznosť" či "škaredé správanie sa k druhým". Páčilo sa mi že tému uchytil z veľmi ľudského konca - ako môže byť kink postavený na hravom a citlivom objavovaní, dôvere, láske. Nie ako dáky mechanický "tvrdý" sex z klišé porna. Formálne však 3 príbehy porozprávané rozprávačmi k animovanej vizuálnej ilustrácii pôsobia trochu odťažitejšie... než by to bolo "naživo". Možno bolo zámerom obísť popisnosť (ktorej lacnými verziami sme aj tak zavalení) a poštekliť fantáziu diváka, nechať niečo v intímnom...
Na artových festivaloch by tento film mali radi. Pomalý, rozjímavý, nikam nesmerujúci, bez príbehu, len polodokumentárne pozorovanie postáv v ich dennom živote a snaženiach. Videl som ich už veľa a iné ma chytili za srdce viac... Na jednej strane oceňujem náhľad do neviditeľnej kórejskej-kresťanskej komunity v Kalifornii, do ich podmienkami vynúteného minimalistického spôsobu života, ktorý im už pomaly lezie na búdku. Ich ambície, sny a neúspechy. (Tak trochu ako Vietnamci u nás.) Je zaujímavé sledovať do čoho všetkého sa musia vtesnať, ako rodičia ktorí už pochovali svoje vlastné sny, drú na dieťa a dúfajú že sa bude...
Hoci sa LGBT+ identita zdá byť moderná, sú kultúry kde to čo by sme dnes nazvali queer, trans či ďalšími gendermi - existovalo už oddávna. Pred príchodom kresťanstva mali takú alebo onakú formu "two spirit ľudí" vo veľkej časti pôvodných amerických kmeňov, po celom kontinente. Mali svoje špecifické miesto vo svojom spoločentve, ba i svoju úlohu. Väčšinu týchto zvykov sa podarilo misionárom viac či menej násilne zlikvidovat, pretrvávajú len útržky pamäti (zmienky, fotografie). Muxes zo zapoteckej kultúry su raritou, ktorá prežíva do súčasnosti. Je zaujímave sledovať, keď títo trans ľudia nemusia bojovať s tradičnou spoločnosťou, ale...
Tento kratučký film určite nie je strata času. Ak sa nemýlim, LGBT prvotina od Pixaru (ktorý je už vlastne kúpený Disney-m). Veľmi oceňujem hravé a kúsavé spracovanie, ktoré zabránilo nimraniu sa v romantickom gýči a usmievavej umelosti - ktoré sú inak charakteristické pre počiny korporátneho mainstreamu keď sa ide prvý krát zavďačiť aj menšinovému publiku. Chlap žije s partnerom, ale hanbí sa vyoutovať pred rodičmi. Na(ne)šťastie to má k neho namierená intergalaktická psia úderka. Pán a jeho pes si na pár hodín vymenia vedomia - a roztomilý chaos sa môže začať.
