Recenzi napsal/a khaktus

Chýba mi tu stredné hodnotenie k doporučeniam: "Je to jedno." :) Film má silné stránky dosť silné a slabé zasa veľmi slabé. V prvom rade portugalské/brazílske filmy sú kategória sama o sebe. LD50 je jeden ročne. Bezdejový, bezpríbehový (možno ako život postáv), s dôrazom na pôžitok, štýl, vizuál. Pozliepanie aktuálnych trendov a ne/peknoty do čohosi. "Hlavne to musí dobre vyzerať." Kultúrne klišé. Apatický starnúci/tlstnúci chlap (volaj si to "medveď" ak chceš) raz prijíma raz odmieta sexuálne ponuky sympatického mužného a chtivého milenca, zatiaľ čo sa oddáva túžbam po druhom heterosexuálnom kolegovi. Motorka,...

Alors ... Opakujem sa, ale zasa ďalší príklad "francúzskej školy": Výborná kamera a hudba - už len kvoli tým stojí za videnie - profesionalita, výprava, trochu nabudenosť. Mais ... Len tá samoúčelná ponurosť a trpiteľskosť a nelogickosť... Prečo je starší brat tak otravne ochraňujúci a hysterický, akoby bol jeho ex? Prečo sympatický futbalista nadbieha Theovi a pozýva ho von, aby vzápätí bezdôvodne otočil o 180 stupňov? Prečo Theo ide na rande s pomerne spustnutým nepríjemným chlapom, keď tvrdil Lucasovi "lebo vyzerá dobre"? Prečo neodíde, keď ... ? Prečo sa nechá ... ? Donc...

Akútne aj keď milionkrát obohrané téma šikany (na škole, v športe, medzi parťákmi z ulice). Nejako som nevedel pochopiť, prečo všetci poslúchajú a podriaďujú sa psychopatickému násilníkovi, ako táto miera zastrašovania môže vôbec fungovať, prečo všetci zotrvávajú v paralýze. Takmer animálna hierarchia pod alfa samcom. Jeho moc som videl viac vo verbálnej hrozbe než vo fyzickom násilí (do ktorého len eskaluje) - avšak rozdelenie ktoré nastolil: "na tých čo rozkazujú a tých čo poslúchajú" mi prišlo absurdné cez čiaru, než aby tomu niekto uveril. Celú dobu som nevedel prestať rozmýšľať, čo všetko by si ten výrastok zaslúžil, no k žiadnej...

Odvážne uchopenie chúlostivej témy (sympaticky nejednoznačného prekročenia hraníc - či ide o pedofíliu, púhy vekový rozdiel, alebo porušenie rolí študen-učiteľ), pekne vykreslená dusivá atmosféra vrcholu leta na francúzskom juhu, výborná výprava a profesionálne natočenie filmíku vôbec. Zaujímavý paradox kde sa očakávané obete vlastne stanú násilníkmi a očakávaný "netvor" je obeťou. No zároveň bezúčelové sústredenie sa na absurdný sadizmus, nimranie sa v možnostiach násilia... ja to volám "no taký francúzsky film". A keď sa sadista svojho spravodlivého hnevu nabaží, začne sa o svoju obeť ľudsky zaujímať?

Film ma potenciál stať sa jedným z pokladov sezóny, no napriek tomu vo mne vzbudil mierne rozpaky. Som strašne rád že sa téma two-spirit rol medzi pôvodnými americkými kmeňmi konečne dostala aj na filmové plátno. No v šírke toho čo všetko znamenala a znamená - dostane paradoxne len cameo priestor - postava Poopahte tam len chvíľu "je" a nepriamo sa stane spúšťačom vnútornej sebareflexie hlavného hrdinu z najstaršej časovej osi. Jeho maľby sú potom nanajvýš "pekným suvenírom" dekorujúcim pointu v ďalších dejových líniach. Prvý kovbojský príbeh je asi prvoplánovo najpútavejšou časťou vďaka neznesiteľne pohľadnému Benjaminovi Rigbymu...

Veľmi smutný film o šikane, zo vzdialenej krajiny no vcelku povedomo podobnej kultúry. Paradoxne, násilie prichádza od rovesníkov a nie od chápajúceho a tolernatného otca. Ocenil som najmä živočíšne zaranžované erotické scény a predovšetkým Anwandterovu elektronickú hudbu, ktorá pasuje k temnej nálade príbehu i industriálneho mesta - pripomenula mi Blade Runnera. Nie ľahko pozerateľná ale kvalitne nasnímaná dráma s akútnym odkazom.

Študoval som perzštinu, zaujímal sa o islam, obzlášť v kontexte "náboženstvo vs. sexualita". Príbehy zavraždených, utekajúcich, aj veriacich gayov, žien, rebelov - mi nie sú cudzie. Ako dobré intro odporúčam Satanské verše Salmana Rushdieho, vrátane celej aféry s fatwou. Práve "v kontexte" je tento dokument pre mňa veľmi zaujímavý. Neviem či súhlasiť s postupom tvorcu nasilu priniesť kameru tam kde sa snímať nesmie, do zakázaných priestorov, srdca islamu. Dotýka sa tak citlivého miesta veriacich, toho čo je pre nich posvätné a toho čo si prajú aby ostalo skryté. Neviem či to spraví dobrú...

Príjemne ľudské uchopenie toho lepšieho z gay sexuality, v trochu amatérsky pôsobiacom balení. No práve ľudský rozmer tento snímok výrazne ťahá dopredu. Priznám sa, na film som si musel prvú polhodinu zvykať, pôsobil akosi lacno a nudne. Instagramové filtre, spotify odkazy a iná silená dekorácia, hoci som to inde ešte nevidel, pôsobili samoúčelne. Našťastie, čoskoro sa rozbehli sexuálne dobrodružstvá hlavného hrdinu a práve ich civilné stvárnenie ma zaujalo. Mladý vidlák prišiel do veľkého mesta s veľkými očami, aby si užil veľa vzrušenia. Nič viac a nič menej. Film túto naivitiu neskrýva, ale je na...

Vianoce 1986, Chile, dusné leto v jednom z posledných rokov Pinochetovej neoliberálnej vojenskej diktatúry. Dynamický pop 80. rokov kontrastuje s nehybnosťou: sezóny, zelenej vody nikdy nečisteného bazéna, potlačenej sexuálnej túžby, rodinnej konštelácie i politickej reality za plotom. Retro šortky viac odhaľujú než skrývajú, atmosféra je nasiaknutá erotikou. Matka a jej dvaja adolescentní synovia bez otca odohrávajú zabehané dialógy - hrajú sa na rodinu a nikto z nich tomu neverí. Starší, rozjímavejší, je pre ňu menším sklamaním. Mladší, ukecaný a nenechavý, fanúšik brakovej i náročnej literatúry ako obvykle otravuje. Konieckoncov jej na nervy lezú obaja. Všetci zapíjajú zatuchnutosť ich životov vínom,...

Ocenenia kritikov, režisérska ikona čílskeho filmu (napr. drama No!), obľúbený Gael Garcia Bernal. No hviezdou je predovšetkým Mariana di Girolamo a jej magnetické stvárnenie ústrednej postavy. Pozadím je súčasný tanec - v umeleckých kruhoch, ale aj ten z ulice. A takisto mesto Valparaíso, ktorému vzdáva snímok vizuálnu poctu, napriek príležitostne horiacim semaforom a kontajnerom. Toto nie je ľahký film a učite nie pre všetkých. Tak trochu bezdejový, filmová poézia, s nie veľmi prehľadnými dialógmi - ktoré skôr ilustrujú myšlienkové hľadanie sa postáv a vysporiadavanie sa so šokom, po tom čo adoptovaný syn popálil tvár Eminej sestre...

Martýr nie je síce "bomba" (wink, wink), ale určite zaujímavý počin, ktorý by som neprehliadol. Prinajmenšom, pretože sa dá vnímať hneď v niekoľkých rovinách. Gay filmov z Libanonu, alebo arabského či moslimského sveta nie je veľa. Ak vôbec sú, buď sú príliš didaktické, precukrované telenovely, alebo plné sebanenávisti a utrpenia. V tomto nikoho za jeho sexualitu nekameňujú. Film je v prvom rade natočený profesionálne, vizuálne pôsobí ako kvalitná európska artovka. Ide o zaujímavo estetický koncept, možno obrazovú báseň, pohľadnicu, konceptuálne v podstate súčasný tanec - choreografia pohybov a gest je najvýraznejším prvkom -...

Dovoľujem si hádať jedno z najvýraznejších gay filmových prekvapení tejto sezóny. Právom očaril festivalové publiká. Hoci píšem už tretiu recenziu v poradí na film o sprvu-hetero mládencoch medzi ktorými preskočila iskra, aj toto spracovanie je svojim spôsobom unikátne. Áno, nepochybne zaujme každého milovníka exotiky - až podozrivo pitoreskne krásne scenérie Tbilisi nadchnú samé o sebe, k tomu naviac tá sonda do zapovedanej gay strany v málo známej kultúre, s dosť citeľným podprahovým pocitom hroziaceho nebezpečna naviac. Príbehov objavovania, nasledovania aj zmätkovania zoči-voči svojej sexualite sme videli už neúrekom. Tento sa však odohráva v...

Filmy hypertalentovaného tvorcu (režisér, herec, kostymér a ktovie čo ešte) sa nepozerajú ľahko. Disfunkčné rodiny, emocionálne vyhrotené situácie a postavy za hranicou normality a často i príčetnosti patria k jeho rukopisu. Málokedy si ich mám chuť pozrieť "čoskoro zasa". No nikdy neľutujem že som ich videl. Ísť na Dolana je svojim spôsobom sviatočná udalosť, aj keď nie tak lacno intelektuálskym spôsobom. Samozrejme, nesklamal. Napriek vlastnej orientácií nebýva "gay identita" jeho prvoplánovou a jedinou témou, hoci býva samozrejme prítomná. Sústredí sa predovšetkým na človeka, jeho sociálne väzby, citové prežívanie. V tomto filme sa pre neho prvý krát...

Ja budem jeden z tých skalných priaznivcov, ktorým sú Bergerove filmy šité na mieru. :) Tento film presne zapadá do jedinečného svojského štýlu, ktorý niekomu sadne a niekomu nie. Tam kde iní vidia bezbrehú nudu - "nič sa tam nedeje" - ja nájdem dramatický oblúk ktorý ma dvíha z kresla. Aj keď ... Napriek tomu súhlasím, že čosi je s jeho najnovším počinom inak. Možno je trochu ... Explicitnejší? Priamočiarejší? Je to kompromis s priemerným obecenstvom, že nám tentokrát nadávkoval menej napätia z očakávania, z túžby na ktorú nemáme slová ani zručnosti ako ju dať najavo, z...

Celkom prijemny film, z ktoreho citit profesionalitu - herecku, scenaristicku, rezisersku. Aj ked priznavam je to taka artova/festivalova sablona. Ziadna tragedia, ziaden cukor, len zivot trpkosladky a trapny a nedokonaly ako byva. Film ma zaujal atmosferou, ktora je pomerne silna; exoticke prostredie Patagonie si zahra malicko tiez; a najviac ma potesila vyzrelost mladeho protagonistu (v kontraste so svojim objektom zaujmu) - a vobec zaujimavo dospele interakcie v rodine, kde rodicia zaobchadzaju s detmi ako s rovnocennymi bytostami - davaju im slovo, spoluzodpovednost za zalezitosti domacnosti, aj vlastny emocionalny priestor, priznavaju si svoje nedokonalosti. Neriesia sexualnu orientaciu svojho dietata, ale skor...

Aaaaaa!!! ... Jedovato pozitivny ... ehm, bojim sa napisat film. Predstavte si ako sa ochotnicky spolok nedelnej katolickej skoly pokusi nakrutit celovecerak o ochotnickom spolku nedelnej katolickej skoly. S ustrednym gay motivom! Ze sa to neda? Ha - da! Dialogy a "scenar" a ku koncu aj hudba z tureckej telenovely, do ktorej niekto zakomponoval didakticky letak: "Moj Syn Je Gay". Ano, je to cele utesenucke a edukativne - "takto by to malo vo svete vyzerat" ... az na postavy, ktore bez mihnutia oka recituju vnutorne monology. A este k tomu strasne, ako v hysterickej prehistorickej groteske! Ale s trochou slabosti...

Hoci film zo začiatku sleduje hetero zápletku, v priebehu deja sa rozvinie aj celkom plnohodnotný gay motív. Ako typický Bergerov počin, príbeh sa nesústredí na "riešenie veľkých drám" za každú cenu, ale skôr na neuponáhľané a trochu ostýchavé túženie, objavovanie seba sama, hľadanie cesty k spriaznenej duši. To všetko zasadené do kontextu, v ktorom to nenápadné "dianie" prirodzene existuje, nekričí z neho. Sledujeme ozajstných ľudí, ktorí majú v prvom rade život - a citové iskrenie je niečo naviac čo sa do neho pridáva. Postavy sú ľudské a neumelým spôsobom sympatické. (Áno, mám na Bergera slabosť! :) )

Teplých muzikálov veľa nenájdeš. Tento je výnimočný v tom, že nie je presladený a rádioaktívne pozitívny. Naopak, kdesi počas filmu divák zistí, že nemá žiadne pozitívne postavy. Dokonca aj typoví "dobrí chlapi" (romantickí slušňáci "na vzťahy") sa ukážu byť svojím spôsobom odpudiví (konečne v nejakom filme!) a zloduch príbehu zasa zvláštne pochopiteľný. A to je len začiatok... V tomto je to naozaj osviežujúci počin. Divák ostáva v pomykove komu fandiť - a zisťuje že nikomu - preto sa film nesleduje ľahko. No je to krásna analýza gay vzťahov - ľúbostných aj v širšej komunite - všetkej temnoty za frázami a...

Živý film - výnimočný vo svojej vlastnej kategórii. Osobne nemusím romantické komédie, za teenagerským vekom som už dávno, mám radšej náročné filmy, no predsa som si Simona dokázal užiť a na rozdiel od rôznych intelektuálnych utrpení, nemal som pocit strateného času. Páčili sa mi najmä sotva postrehnuteľné detaily a momenty, ktoré mi pripomínali frustrácie, sklamania, nemohúcnosť - z reálneho života, z môjho života. Mal som pocit, že nesledujem len niečo pekné, ale niečo, čo sa dotýka aj mojej skúsenosti. Tento film dosť vzácne načrtáva situácie, ktoré v iných gay filmoch sotva nájdem. Napriek americkej uhladenosti je v ňom prekvapivo veľa...

Pre mňa najlepší tohtoročný film gay festivalu. Na rozdiel od ostatných recenzentov som si nevšimol žiadne nezrozumiteľné skoky v čase či priestore - predsa je to len film s ambíciami vyššími než spotrebná romantická komédia odohrávajúca sa v jednom dome. A takého si vyžaduje aj diváka... Upútala ma na ňom nesmierna energia, absolútne odmietnutie sebaľútosti, suverénna sila hlavnej postavy (to čo v angličtine nazývajú "unapologetic"), odhodlanie žiť naplno a vo vlastnej réžii každý okamih - a to všetko na pozadí 90. rokov, keď pre mnohých bolo HIV stále smrteľnou diagnózou. Postavy nie sú jednoduché a predvídateľné. Film mi prišiel nesmierne...