Recenzi napsal/a khaktus
Fascinujúca sonda do života sex-workera. Úprimne, na tento film ma nalákal okrem traileru hlavne Félix Maritaud, na ktorého sa dá pozerať aj keby kartáčoval vaňu. Nie je len pohľadný, ale hlavne ozajstný a uveriteľný. Osobne neobľubujem tristné portréty nenapraviteľných prostitútov (klišé "umeleckej" gay produkcie), no napriek smutným epizodickým udalostiam a bezvýchodiskovosti je tento takmer bezpríbehový film nesmierne pútavý. Neviem či to nazvať pozitívnou energiou: Padneš - vstaneš. Zasa padneš - zasa vstaneš. Hoci nesmiernej naivite (hlavou proti múru) a sebazničujúcemu prístupu hlavného hrdinu nemusím rozumieť, je to stále citlivá ľudská bytosť, so svojimi snami, svojim vlastným miestom v živote -...
Komu nestačil Félix Maritaud v Sauvage, tu si ho môže užiť ešte raz v podobnej roli "strateného chlapca". Mysteriózny film s dusivou atmosférou, v ktorej sýte farby kontrastujú s ponurou náladou hlavného hrdinu aj príbehu. Filmárske prevedenie je výborné, film sa pozerá dobre, je v ňom cítiť sympatická dávka životnej sily napriek okolnostiam, akurát si neviem zodpovedať na otázky typu "načo?" a "prečo?". Smutné francúzske drámy a takisto aj utrpenie teplého hrdinu - sú už svojim spôsobom klišé.
Gýč, klišé, trapas.
Príjemný film, určite uveriteľnejší a menej nabubrelý než preceňovaný Brokeback Mountain, s ktorým ho často porovnávajú. GOC má čosi zo súčasnej artovej tvorby (surovosť, pomalosť, neukecanosť) a zároveň "warm fuzzy feeling" z typických britských filmov. Príbeh je pritom jednoduchučký a neprekvapujúci, v podstate ďalší film o neľahkom comming oute (len málo gay filmov je o niečom inom) a o urazení sa kvôli nevere (heteronormativita, asimilacionizmus)... ale zároveň to bez komentára reflektuje ľudí takých, akí často naozaj sú, z rôznych dôvodov. Či v gay komunite, či v rurálnom prostredí. Páči sa mi však že je tu menej zbytočnej hystérie, umelých fráz...
Spisovateľka Margaret Atwood je legenda, rovnomenný film z roku 1990 je kultovou ukážkou distópie, no napriek tomu malo zmysel natočiť aj súčasnú verziu. Bol vyhodnotený ako najlepší seriál roku - právom. Ja by som ho postavil na roveň aj najlepších filmov roka - má výbornú réžiu, kameru, štýl, herecké výkony. Je esteticky vycibrený a zároveň dusivý. Za hlavný prínos tohto nového prevedenia považujem fakt, že napriek tomu že surreálne kostýmy a atmosféra miesta evokujú časy puritánov - flashbacky do súčanosti a vysvetlenie ako sa dnešná informatická, konzumná, tolerantná spoločnosť prepracovala k hroznému klerofašistickému režimu, ktorý narába s ľuďmi ako s...
Tento dokument je trochu rozpačitý, ale zároveň veľmi vzácny, pretože je to jeden z mála filmov o Radical Faeries (Radikálne víly) ktoré človek voľne nájde na internete. Dokument sa veľmi vlažným spôsobom snaží načrtnúť čo Radical Faeries sú pre jednotlivých účastníkov stretnutí, kombinuje magické-rozprávkové elementy s ilustráciou príspevkov od spovedaných rozprávačov. Napriek bizarnosti je veľmi blízko realite. Ako jeden z niekoľkoročných členov dodám, že animovaná forma bola zvolená kvôli pravidlám stretnutí - záznamy z nich zostávajú len medzi účastníkmi (pokiaľ sa nedôjde k inému konsenzu). Víly často neposkytujú žiadne kontakty, pretože s účasťou nemajú problém (skôr prebytok) a veria že...
Na Marca Bergera mám slabosť. Jeho filmy sú pomalé a skoro bezdejové, to čo je pre iných premisa filmu je u neho dej sám a vyvrcholenie, téma je v podstate stále tá istá: približovanie sa, oťukávanie sa, nesmelosť, neistota, nenaplnená túžba. Inými slovami nepýta sa "a čo bolo potom" (vzťah, svadba, deti, nevera, rozchod), ale skôr virtuóznym spôsobom kreslí ako sa "to" (zoznamovanie, objavovanie) dialo. Taekwondo je aktuálnym vyvrcholením tejto režisérskej snahy - a veľmi zaujímavým pošťuchnutím do života: Neriešiť niekoľko krokov do (spoločného) života dopredu, ale užívať si aktuálny okamih, keď je to po čom túžime ešte len...
Film je možno zaujímavý atmosférou a takmer neznesiteľným napätím, ktoré sa mu darí udržiavať počas celého trvania... ale zároveň mi nepríde ako ten typ bezdejového umenia, s ktorým sa dá vydržať kvoli pekným obrazom. Jednanie postáv mi prišlo nevysvetliteľne a nevydržateľne absurdné, záverečné odhalenie mi neprišlo nijak zaujímavé ani šokujúce ... jednoducho ma neuspokojilo.
Nie som fanúšikom hororov, takže vopred varujem ľudí ľakavých že ak sa dajú zvábiť na lákavých hlavných protagonistov (a samotný nápad preskúmať mužsko-mužskú sexualitu v 19. storočí), náplň filmu je z prevažnej väčšiny zlovestná hudba a "baf!". Nie som si však ani istý, či poteší žánrových fanúšikov - na plnokrvný horor to takisto nevyzerá. V každom prípade tento film je a aj pôsobí nízkorozpočtovo. Akoby ho natočili kamaráti za víkend. Škoda chýbajúceho prepracovanejšieho príbehu, pretože exteriéry sú krásne (leto, anglický vidiek) - aj keď po hodine je už aj toho zeleného lesa priveľa. Atmosféru by mohol...
Pre thajské filmy obvykle človek potrebuje svojskú slinu, podobne ako na špecifické chute ich kuchyne. Obvykle sú neznesiteľne predramatizované (Bangkok Love Story), neznesiteľne afektované (Iron Ladies) alebo totálny úlet (Sud Pralad). Príjemne ma prekvapilo, že pod taktovkou zahraničného štábu vznikol dospelý a konzistentný tvar, ktorý možno sledovať kdekoľvek za hranicami JV ázie. Je osviežujúce, že gay postava nie je ústredným trpiteľom deja, ale nie je to ani okrajový multikultúrny štek v rámci politickej korektnosti. Starší gay brat tam je, je na svojom mieste, je prijatý, hrá podstatnú úlohu ktorá sa sústredí na neho ako na človeka a...
Premisa filmu by hrozila okamžitým zamietnutím: Prefíkaný mladík takmer z ulice chce "vybartrovať" svoj príťažlivý look ("lásku" samozrejme) za trochu finančnej stability. Sadlom obalený zanedbaný stárnuci pekár bez sebakritiky sníva o krásnom mladom mäsku, ktoré zaplní chýbajúce miesto v jeho dokonalej belgickej domácnosti. Ako suverénna vychcanosť stretla slepú naivitu. (Na oboch stranách.) V tomto filme sa však naplno prejaví pravidlo - ktoré pravdu povediac na rozdiel od matematiky v medziľudských vzťahoch málokedy funguje - že mínus a mínus dáva plus. Z ohavnosti úvodu sa táto veselá dráma šikovne vymotá až k takmer muzikálovej estetike. Obe postavy -...
Podarený austrálsky film, ktorý pravdepodobne naláka nejedného diváka na nádherné atletické tela plavčíkov. Toľko k takzvanej "športovej dráme" - záchranári musia pravidelne trénovať a súťaživosť je tu teda pestovaná - u niektorých z nich vybičovaná až za hranice zdravého rozumu. V skutočnosti je však tréning a pobiehajúce mäso len okrajovou témou, obalom toho čo skúma. V ďalšom pláne dráma stavia na (priznajme si už trochu otrepanom) zjednodušenom porekadle, že "za najväčším homofóbom sa skrýva najväčšia buzna". Autor tento leitmotív (snáď zámerne) testuje až na limit únosnosti a vedie do takmer antického absurdna. Práve tu sa však skrýva...
Kto má rád dedinské/rustikálne/prírodné scenérie a rád by si s nimi spojil nejakú príjemnú gay romacu - tak ako ja - toto je presne jeho film. Pekný a zároveň civilný, odohrávajúci sa v "drsnom" prostredí nemeckého poľnohospodárskej družstva. Dej veľmi nenáročný, vyznenie romantické a pritom nie precukrované. Svojim spôsobom dospelý film o mladíckej láske. Európske spracovanie, pozvoľné plynutie deja, žiadne nervydrásajúce vyumelkované dramatické zvraty.
Prvý plán: Pohľadný nevinný mužný mladík z kasární je uvedený do sveta odlišnej sexuality a zároveň komunity nekonformných kabaretných umelcov. Druhý plán: Militaristická dikatúra verzus provokatívne umenie balansujúce na hrane znesiteľnosti režimom, ktorý nemá zmysel pre humor. Estetika a bláznivosť vzdorujú poriadku a normalite. Portugalská aj Brazílska kinematografia je obvykle náročné sústo (spravidla nezvládnem viac než jedno za rok), no Tatuagem je film viacmenej klasický, "filmový" a pozerateľný. Úprimne, kedysi by som mal strach z prostredia, kde sa takmer nikto nesnaží napodobňovať "normálnosť" a "mužnosť" - teda "straight acting". Dnes mu aplaudujem, tak ako...
Toto nie je gay filma a gay téma (alebo skôr zneužívanie mladistvých) je naozaj epizódna. Napriek tomu je to snímok silný, s nádherným vizuálom, občas napínavým dejom, zákerne kultivovaný fašizmus 2.0 (povojnové Nemecko) skvele kontrastuje so zdanlivo neunaviteľnou túžbou po slobode, dá sa tu zamyslieť nad tým či človek dokáže existovať ako nechcený jednotlivec, alebo musí nájsť modus operandi s odpudivými ale funkčnými pravidlami toho-ktorého spoločenstva. Pod koberec pozametaná a slabo odčinená historická krivda citlivému divákovi zdvihne žlč.
Z tohto filmu som vôbec nemal zlý dojem. Čakal som ľahkú komédiu, dostal som šťavnatú sondu do života takmer súčasnej gay komunity. Prvé body má za voľbu témy a prostredia - Burning Man - bizarný, ekologicky uvedomelý, post-moderný, alternatívny, uletený, festival v nevadskej púšti. Unikátna udalosť - jediná svojho druhu a rozmeru na Zemi - niečo ako moderný Woodstock, kde sa stretávajú experimentálne výtvarné umenie, rituál (pálenie veľkej drevenej figuríny ako symbolu toho čoho sa v živote chceme zbaviť), slobodomyseľnosť (buď čím chceš - hoci aj mimozemšťanom), sexualita (akéhokoľvek odtieňa) a iné (napr. drogy ale aj ekologický...
Budeš to musieť rozdýchať. Málokedy niečo tak krásne vykoľají pohodlného pasívneho diváka vo mne. Až do konca filmu som musel hádať a hľadať, čo to vlastne sledujem. Dokument? Drámu? Kde sa jedno končí a kde sa začína druhé? Určite to nie je film, ktorý sa dá nevinne "popozerať" v dlhý večer. Vyžaduje si totiž plnú rozumovú spoluúčasť diváka, ideálne filmového nadšenca. James Franco - aktuálna nezávislá-artová tichá celebrita Hollywoodu - vynikajúci herec (napr. "James Dean"), producent odvážnych a vynikajúcich dokumentov o sexualite (napr. "Kink") a teraz aj režisér. Asi najjednoduchšie je tento jeho počin zhodnotiť ako "experimentálny...
Vidieť maďarský film sa kedysi považovalo za divácky výkon. Ani Krajina búrok sa nevymyká národnému trademarku samovražednej depresie. No napriek tomu je tento film pozerateľný, zaujímavý a svojom zvláštnym spôsobom aj príjemný. Podiel na tom má krásne zachytená "voňavá" rustikálna atmosféra, vrátane tradičných rituálov dediny (z kultúry ktorá je nám blízka) ktoré zvláštne kontrastujú s modernou témou gay lásky a dokonca trojuholníka. Je to trochu ako sen, ktorý sníva nejeden teplý človek, ktorý sa narodil na vidieku. Obvykle odchádzame do mesta, aby sme sa mohli zoznamovať a milovať a žiť so sebe podobnými - no...
Rómeo a Júlio ... klasický Shakespeare, nie však v púhej prerábke na gay romancu. Hoci by sa zdalo, že prerozprávať tento archetypálny príbeh vo vojenskom šate je len samoúčelná fantazmagória - funguje! Prostredie moderných armádnych barákov krásne kontrastuje s ľubozvučnou a náročnou shakespearovskou angličtinou a občas až bizarne autentickými dialógmi, ktoré rafinovane (ne)pasujú k odohrávajúcemu sa deju. Táto nádherná gay fantázia má zmysel, je pútavá, má šťavu. Dobre sa pozerá na výborných hercov, dráma vťahuje do deja a príjemne osvieži aj autorova schopnosť pohrať sa s klasickým vyústením - ktoré predostrie skôr ako metaforu: Z tej...
Toto je jeden z filmov vďaka ktorým som si zamiloval taiwanskú kinematografiu. Okrem nádhernej kamery, obrazov a scén je výnimočný aj v tom, že nevyznieva len ako historická dráma ozvláštnená sexualitou, ani ako púha gay romanca "na pozadí historických udalostí". Je to plnohodnotná dráma lásky (milostného trojuholníka), ktorá nesmeruje ani k happyendu ani k excitovanej samovražde, ale rafinovane balansuje v rovine smutnej trpkosladkosti, ktorú si divák stále môže vychutnať a zároveň cíti styčné body so svojim životom. Vraví sa tomu uveriteľnosť. O tú sa starajú aj neobvykle pohľadní a výborní herci - domáce hviezdy - ich...
