Recenzi napsal/a khaktus
Marco Berger sa znovu chytil "svojej témy". A vôbec sa nehnevám, že sa opakuje. Ten komu sa páčil Plán B si užije Hawaii skoro ako jeho "druhú časť". Iní mladíci, iné prostredie, iná premisa - ale znova je tu vystavaný dej na obyčajnom príbehu zoznámenia. Dvoch k sebe privedie náhoda (alebo podružné zámery), zapozerajú sa do seba, snažia sa rozlúštiť čo to k sebe vlastne cítia a nie a nie nabrať odvahy povedať si to do očí. V tomto filme si namiesto vzťahových pseudodrám človek vychutná atmosféru, civilitu, citlivú ostýchavosť a ľudskosť. Je to ako by...
Tento režisér natáča pre mňa... :) Nepochybujem, že pre mnohých bude tento film neznesiteľný - a ak budú mať trpezlivosť počkať až do konca, povedia si (a zatlieskajú) ako festivalové publikum: "no konečne". V celovečernom formáte Marco Berger vyrozpráva to, čo sa na webe udeje behom troch klikov. Svojim nenápadným spôsobom to môže byť ironický komentár k tomu, o čo všetko nás "praktické" a "instantné" internetové zoznamovanie ochudobňuje. Príbeh. Príbeh zoznámenia - zoznámenie ako príbeh. Áno, je to neuponáhľaná, nežná rozprávka o tom, ako sa po sebe dvaja heteráci pozerali a okúňali a túžili a hanbili ......
Pre mňa je to prvý z novej generácie "dospelých" gay filmov... (Weekend, Hors Les Murs, Five Dances, Test). Do zaužívaných queer žánrov ("umelé vzťahové romance", "utrpenie prostitútov", "násilie a umieranie") priniesol čerstvý vzduch civilným portrétom rodiacej sa lásky dvoch úplne obyčajných mladíkov v post-modernom západnom veľkomeste. Namiesto dramatického deja ponúka láskavosť, namiesto patetických deklamácii "navždy" a "kedy ma predstavíš rodine" a "kúpime si spolu dom a vezmeme si naň hypotéku" a všetkého falošného cirkusu normovaného mainstremového LGBT života ponúka živosť, ozajstnosť a uveriteľnosť (až na kosť), namiesto precukrovanosti pseudolásky dáva ochutnať intimitu so všekým čo k tomu...
Film stoji za to vdaka krasnej hudbe (od brnkania na gitare az po disco - originalne spracovania pesniciek) a nadhernym obrazom (do ktorych si reziser vybral aj ultra-pohladnych hercov), napriek jednoduchej zapletke a pozvolnemu takmer bezdejovemu plynutiu. Krasna audio-vizualna meditacia pre gay dusu - napriklad na temu: chciet "mat" toho druheho (pre seba, na vzdy, v ramci prevzatej formy tradicneho vztahu) verzus chciet "byt" s tym druhym, bez zavazkov, bez narokov, bez vlastnictva. Romantik verzus namornik. Hladanie osobnych priestorov a prieniku medzi nimi. Nic viac a nic menej.
Neviem pre koho je tento dokument. Ako tu uz napisali predo mnou - pre zapadniarov a LGBT mensinu bude ak nie propagandisticky, tak aspon nezmyselne nadbiehajuci putinokracii. Pre Rusov je tak ci tak mimo legalitu v ramci aktualnej spolocneskej nalady. Pekna kamera, velmi zaujimava hudba (len pre tento film prilis dramaticka - zeby sa autor snazil zakamuflovat nedostatok deja?), strasni herci (mimo nehereckych nevykonov - sledovat presladeny usmev Taliana s naspulenymi perami si ziada potapacsku vydrz). Pacil sa mi napad so vsuvkami z historickych filmov a dokumentov - len by som rad vedel ako...
Dalsi Sommersturm. Preco nie? V ramci gay subkultury to je velmi specificka fantazia (ak nie priamo mytologia) a ma teda svojich odberatelov, ehm, divakov. Plus za to, ze to nie je nijak precukrovane spracovanie.
Neublíži. Pekní a talentovaný Ben Wishaw (Perfume, Cloud Atlas), menej obvyklá téma (chlapec sa snaží spriateliť s matkou svojho zosnulého partnera), pokľudné tempo. Aj ked vehementnost s akou sa postavy (samozrejme tak ako mnohi v realite) snazia vykonat umele moderne ritualy v ramci GLBTTAIQ... folkloru "musis to uz konecne povedat svojim rodicom" je zvlastna. Film vsak nemusi hodnotit, film reflektuje.
Ďalší príjemný a krásny Ozpetekov film... priznávam sa mám pre ne skoro nekritickú slabosť. Aj keď sa režisér tematicky často opakuje, jeho filmy nenudia, pretože práve filmov ktoré zahrejú pri srdci je v ponuke pomerne málo. Ak Magnifica Presenza porovnám v rade jeho predošlých diel, tentoraz sa mu darí ozvláštniť zápletku naozaj hravým spôsobom. Zároveň v rámci podžánru "gay filmov" prináša niečo úplne nové, než tuctové taľafatky o comming-oute, vzťahoch a prostitúcii či drogách.
Vždy sa bojím filmov, ktoré sa podujmú rozoberať tému moslimov v Európe, spojenie s tematikou LGBT je obzvlášť odvážne. Ak už nič iné, film aspoň predostrie pomerne slušne problém: Je náboženská sloboda (čosi v čo si človek zvolí veriť) porovnateľná so slobodou sexuality (čosi s čím sa človek rodí)? Môžu v jednej Európe žit moslimská komunita (ktorá vyznáva ideológiu trestajúcu homosexualitu smrťou a ignorujúc sekulárne právo uplatňuje svoj vlastný paralelný tradičný/zvykový/rodinný trestný systém) a na druhej strane ľudia ktorí žijú sami seba, svoju lásku? Funguje to naše milované a nenávidené multi-kulti? Hoci žlč po ňom zovrie pomene...
Veľmi príjemné spracovanie trojuholníka ona-on-on. Sympatický herci, príťažlivý vizuál, bol som celkom (9príjemne) prekvapený keď na mňa začali rozprávať po španielsky. Čo oceňujem je že film neuviazne len pri hystérii okolo nevery (zrada! podvod!) čo je témou väčšiny súčasných filmov. Osviežujúce priznanie ľudskosti a ešte veľmi netradičný prístup k riešeniu situácie. Kto po filme "Švédska trojka"/"Threesome" cítil podobne ako ja nespokojnosť (dostal si líznuť tak čuš), tento film sa mu bude istotne páčiť.
Zatiaľ najpríjemnejší film roku 2013, svojim spôsobom variácia na Weekend, možno menej slzopudná. Patrí k vzácnym súčasným filmom bez vyumelkovaného deja, prostredia alebo postáv, kde môžeme pobudnúť so živými a uveriteľnými ľuďmi, voyeursky sa zúčasniť ich trápenia aj veľmi erotických situácií... erotických podaním - ľudskosťou a živosťou - nie mierou toho čo vidíme. Súčasný tanec na tému sexuality a genderu sme už videli, toto je gay film z prostredia tanečníkov. Plynie v pokľudnom tempe, podobne ako tanečné predstavenie ktoré postavy nacvičujú, pozadie ich životov sa len nenápadne vkráda do deja, bez neprimeraného kriku. Film nás neľaká...
Film má niekoľko zaujímavých momentov, ale inak je zúfalo nudný, bezdejový, tak ako hodiny a dni na naturistickej pláži ;) ... kriminálna zápletka sa snaží túto nudu ozvláštniť, ale aj tak z toho vychádza len "nuda s kriminálnou zápletkou"... kde to, že "vrahom je záhraník" sa dozvieme už na samom začiatku. Kto si chce vizuálne oddýchnuť, pospomínať na leto, nech sa páči.
Áno, bol to najzaujímavejší komerčný film posledného roku. Áno, sú tam gay postavy (nevídali!), hlavní herci hrajú viacero mužských aj ženských postáv. Áno, štruktúra filmu je komplikovaná a naznačuje nám že... nemôžem prezradiť jedinú tak trochu zaujímavú pointu filmu. No napriek tomu, že štruktúra filmu je zložitá, samotný obsah - posolstvo - myšlienka je jednoduchá. Ak tam vôbec nejaká je. Ten film je opuletný, krásny (hoci miestami pripomína zlé verzie postapoklaptických sci-fi, zlé verzie anime, zlé verzie historických drám - zachraňuje ho len to, že je to tam všetko a je to "akože" prepojené) -...
Chýba mi tu prostredné hodnotenie - ani "doporučujem" ani "nedoporučujem". je to vlastne úplne jedno. Almodóvar už dlhé roky (pre mňa od Todo Sobre Mi Madre) žije len zo svojej vlastnej značky a úspechu provokatívnych prvotín. Toto je veeeeeľmi ľahká prihriata komédia na veľmi teplé letné večery s veľmi kvalitným vínom (či iným obľúbeným podporným prostriedkom, postavy filmu istotne inšpirujú). Obvykle si viem užiť aj camp humor a gay gýč, ale pri tomto trojnásobnom podčiarknutí gay stereotypov (zo strany gay režiséra) som sa už aj ja hanbil.
Ako popísať najlepší film gay festivalu, ktorý určite doporučujem? ;) Snáď len malé odlíšenie od bežných komerčných vzťahových veselohier. Uveriteľné charaktery, ani dobré ani zlé, živé, v živote zvedavé, so svojimi strachmi a zraniteľnosťou. Zaujímavé vedenie deja, bez nudných predvídateľných klišé. Odvaha spracovať aj témy, pri ktorých sa aj buzny väčšinou len chichotajú - ako napríklad BDSM - v stráviteľnej, miestami veselej forme. Láska, ktorá nie je gýčovitá, umelá, zo zeme vydupaná - ale uveriteľná, s ktorou sa divák môže stotožniť, ktorá ho vnútri naplní a aspoň počas trvania filmu zahreje....
Konečne ten Francois Ozon, ktorého si pamätám z prvotín ako "Sitcom" a "8 žien" ... a ktorého so mal rád. Aj keď v tomto prípade nejde o žiadnu surreálnu absurdnú frašku, ani muzikál - ale o umenie "na vážno". Po dlhom a temnom období nudných a umel(ec)kých "francúzskych drám" konečne niečo svieže, pri čom som mal vrušený pocit, že sa zasa po dlhej dobe pozerám na Európsky Film. Film ktorý využíva možnosti svojho umeleckého druhu, je hravý, zaujímavý, náročný, s myšlienkou ... Toto už nie je prízemný jedovatý ozón, ale Ozon, ktorý nás vo vyšších sférach chráni pred žiarením (nielen...
Už vo svojom filme "Plan B" dokázal Marco Berger vystavať napínavú a pútavú dvojhodinovú drámu na krehkom a subtílnom zbližovaní sa dvoch "heterosexuálnych" chlapov, ktorí ešte nevedia, že sa majú radi viac než je obvyklé. Pohľady, nesmelé približovanie sa, túženie, hanba - to čo je na zbližovaní sa dvoch ľudí zaujímavé a aj sexy - a o čo (vzrušenie, dobrodružstvo, príbeh) nás moderné web-zoznamky okrádajú. (Alebo sa nechávam okrádať sami.) V kolekcii krátkych filmov sa režisér znova vracia k samotnej podstate erotiky a necháva nás pocítiť zamilovanie, neopätované túžby, nesmelosť aj tvorivé (a niekedy surreálne) spôsoby...
Veľmi píjemný film, so svojskou atmosférou a sympatickými hercami. Bez zbytočných moralistických súdov necháva stretnúť sa ideály heterosexuálnej pro-kreatívnej rodiny a neviazaným gay životom, skutočnosťou ľudskej sexuality a náklonnosti - bez vyznávania "naveky spolu s hypotékou a deťmi". Necháva nás pocítiť, aké to je, keď sám seba človek spozná vďaka jestvujúcej stigme "homosexuality" príliš neskoro a ako to ublíži nielen jemu, ale aj ľuďom naokolo. Koniec prezradiť nemôžem, ale rozuzlenie je svojim spôsobom osviežujúce, reálne, živé.
