Recenzi napsal/a khaktus
Ak túto minisériu porovnám s nedávnym (nie úplne zaslúženým) humbukom okolo "It's a Sin", švédske dielko mi príde síce menej farebné (vizuálne ľúbivé) a s menej známimi medzinárodnými hitovkami - ale zároveň omnoho autentickejšie, "pod kožu" a určite menej zbytočné. Bolo zaujímavé vidieť gradáciu nálady ohľadom neznámeho "gay moru" v prostredí odlišnom od typických (klišé) epicentier ako San Francisco, New York a Londýn ... aj to aký flavor pandémia a panika získa v relatívne dospelejšej škandinávskej kultúre. Evokovanie atmosféry Štokholmu 80. rokov mi prišlo omnoho solídnejšie (oproti ekvivalentu v It's a Sin) - kombináciou vkusného retro...
Síce je krátky formát limitovaný schopnosťou vystavať príbeh, no Sisak svoj čas plne využil na budovanie napätia a zachytenie atmosféry - a to prvotriedne. V podstate filmárskou skratkou skvele zachytili spoločenskú náladu a situáciu LGBT ľudí v Indii. Pre pripomenutie - India po storočí zrušila britský anti-gay zákon, potom zasa homosexualitu kriminalizovala a po pár rokoch po medzinárodnom humbuku a protestoch dekriminalizovala - skoro v rámci dekády. Istým spôsobom sa dá tento spôsob rozprávania prirovnať k Bergerovskej tvorbe (pomalosť, náznaky, pohľady, túžba ktorá by sa dala krájať), alebo (veľmi voľne) k festivalovo úspešnému artovému snímku In The...
Tento ma celkom vytrhol z letargie a očail medzi všetkým tým odpadom čo si človek medzi kraťasmi musí často vytripeť. Technicky by sa dalo možno pár vecí ohľadom konzistencie vytknúť, ale beztak vyzerá vizuálne veľmi vydarene, kreslenie scén príjemné, žiadna podpriemerná amatérčina. Tri ústredné postavy sú pohľadní chalpi, ale každý takým sympaticky nedokonalým spôsobom. No najviac ma zaujala titulná téma (Ne)opätovanosti - ktorá možno nie je v gay produkcii úplne nová, ale jej spracovanie bolo uveriteľné a malo "to čosi naviac", štipku ľudskosti, štipku trpkosti - to "hej, ten pocit poznám, ako dobre že niekto ho takto popísal". ...
Ako v tom vtipe: "Randenie medzi heterákmi môže viesť k sexu, sex medzi gaymi môže viesť k rande." Po náhodnom jednorazovom úlete sa jeden z účastníkov rozhodne pozvať svojho milenca znova - na obed, film a rozhovor. Ten sa odvíja akosi rozpačito - a ja neviem či toto bol zámer tvorcov, alebo len nedostatočnosť scenára/hrania. Ak by to bol zámer, bola by to celkom zaujímavá a menej okukaná téma (silené frázy, trápne ticho, čo iné spolu môžu dvaja chlapi robiť než len "action") - ktorá by sa sa dala prepracovať viac do hĺbky či absurdity. Flashbacky z rozpačitého civilného stretnutia...
Atmosférou celkou podarený kraťas - ktorý je možné interpretovať rôznymi spôsobmi. Pre mňa to môhol byť kľudne aj trojuholník on-on-ona, alebo kľudne aj rozhodovanie sa medzi milencom v zapadákove a neznámym dobrodružstvom ktoré čaká vo "veľkom svete" tam vonku. Neurčitosť a nejasnosť momentu váhania, prechodu z jedného stavu bytia do niečoho iného - dotvára hmla a cesta neznámo odkiaľ kam. Štylizácia je to naozaj vkusná a magická, obsahovo filmík neurazil ani zásadane neohúril. nejednoznačnosť môže byť tak jeho silnou stránkou ako aj slabinou - záleží od diváka.
Milovníkom dunivého techna a la Berghain sa tento film bude "počúvať" nepochybne dobre, na fanúšikov postmoderny bude mrkať z každého druhého záberu nadpriemerne kreatívna (aj keď nie angažujúca) výtvarnosť - ktorá je sama o sebe cool, hoci nijako nekonštruuje príbeh. Umenie pre umenie - stačí že to dobre vyzerá a že je to tvorivo provokatívne, miestami šokujúce (jatky medzi intelektuálmi stále fičia) - nemusí to nutne rozprávať zmysluplný príbeh so solídnym dramatickým oblúkom, predstaviť hrdinov s ktorými sa dá empatizovať alebo mať konkrétny zmysel, pointu ... nech si to každý interpretuje sám, ako sa mu páči. ...
Solídne spracovaný nadpriemerný snímok, na ktorý sa dobre pozerá, miestami má vtip a cit, aj keď žiadna udalosť leta sa zatiaľ nekoná. Oceňujem že tematicky zabrdol do mne blízkej témy: gay komunita akoby poznala len dva módy existencie "roboty na vzťahy" verzus "roboty na sex" (oba rovnako mechanické a sterilné) ... tento film akoby sa pokúšal tieto úhľadne uniformné (a zrkadlovo podobné) kategórie nahlodať ... ale len tak ľahkým spôsobom po povrchu, aby divákovi nezabehlo tiramisu ku káve. Antonio žije vyše dekádu s Lorenzom v stabilnom vzťahu - ktorý ale jedného dňa spraví "puf". Antonio - tak...
Príjemne pozitívny letný príbeh, ktorý neoplýva epickými dramatickými zvratmi, ale umožňuje zasnívať sa "čo by bolo keby" bez toho aby sa minul uveriteľnosti ľúbivým podaním. Celkom solídne odvedený amalgám civilnej realistickosti a pohladzujúcej láskavosti. Nie je to úplne kategória "Call Me By Your Name" ... ale na pár miestach to možno bude aj takmer pochvalou. Tom prichádza so sestrou Bertille a rodičmi na letný dom, aby sa nechali unášať nevinnou rutinou na striedačku medzi jazerom a plážou - no na druhý deň sa v ich detskej spálni ocitne aj Félix. Ten je na rozdiel od (až...
Atmosférou slušne (ale nijak strhujúco) spracovaný snímok, s jednoduchým konverzačným dejom (typológia: syn sa vracia domov na vidiek čeliť starým traumám), ktorý pre oko nepôsobí lacno a "dá sa pozerať", aj keď obsahovo je to trošku rozpačité a v závere vycucané z prsta. Tyler prichádza na ranč aby strávil "čo najviac času ako len bude môcť" pri svojom bratovi Garretovi, ktorý sa lieči na rakovinu. Takmer okamžite prepukne starý konflikt s matkou, ktorá je takmer prootypom jendoduchého konzervatívneho republikánskeho človeka, so všetkými možnými i nemožnými predsudkami - a nedarí sa ho utlmiť ani v snahe vytvoriť znesiteľnú...
Vizuálne pôsobivo a profesionálne natočený film na klasickú tému - gay verzus nie-úplne akceptujúca rodina - ktorého príbeh ale speje k zvláštnemu iritujúcemu finále, kde som si nebol istý či ho nemá na svedomí nejaká konzervatívna lobby. V lepšom prípade sa tu skrížili dva zámery, dvoje pravidlá hry, dvoje ambície. V prvej tretine sa snímok pozeral skvele, celkom ma očaril. Look amerického filmu lepšieho priemeru - argentínske reálie nie sú skoro rozpoznateľné, až na španielčinu a maté či miestne hity. Facundo Gambandé ako Manuel má charizmu - aj keď postava je jednorozmerný gay podľa klasického modelu -...
Na jednej strane ma film potešil veľmi profesionálnym spracovaním - vizuálne mu nemám čo vytknúť, nepôsobí ako televízna inscenácia, dokonca ma príjemne prekvapil celkom pôsobivou výpravnosťou. Na malý gay film zo Švajčiarska určite viac než som čakal. Ak má niekto po desiatkach amatérskych nadšeneckých snímkov chuť na solídny (aj keď nie umelecký) počin, môžem odporučiť. No tak ako recenzentov dole, iritovala ma scenáristická vykonštruovanosť - obzvlášť čo sa týka hlavnej postavy. Beyto pomáha svojim tureckým rodičom v bernskej kebabárni, je excelentný študent a zároveň nádejný profesionálny plavec ... a naviac aj pohľadný až to bolí. (Tak nejako...
Neurazil ani neuchvátil. Zo začiatku ma celkom oslovila akosi smutná "nálada" filmu - nie úplne tuctovo-sympatické postavy, nie nutne usmiaté a žiarivé osobnosti za každú cenu, čo to z realistického rozčarovania tridsiatnikov, trocha sarkazmu. No postupom času som si uvedomil, že sledujem v podstate mierne dlhšiu epizódu veľmi komorného sitcomu. Možno lepšiu epizódu, ale bez akéhokoľvek zásadného objavu. Vymaľovanú do utlmených farieb, s celkom slušne odvedeným vizuálom... ale to je asi všetko. Príbeh nie je prevratne nový - heteráka hrajúceho gaya "aby" ... sme už párkrát videli. Postavenie obvyklého klišé (gay hrajúci hetero, aby zapadol/prežil/udržal si prácu/domov/rodinu)...
Stačilo by na to jediné slovo: postmoderna. "Nechceme nič povedať, nemusíme chcieť nič povedať, nemusí to byť ani pekné, nemusí to mať pointu, nemusí to mať morálne posolstvo, nemusí sa to ani snžiť komunikovať s divákom. Nech si v tom nájde sám to svoje! Dielo nemusí mať v sebe nič, ale môže byť o všetkom - pretože osobných interpretácií je nekonečno. Pre niekoho sloboda, pre niekoho podvod na spôsob "cisárových nových šiat", pre niekoho presúvanie zodpovednosti (schopnosť diela interagovať s publikom) od tvorcu na diváka. K filmu: Absurdná zápletka - do bytu nového majiteľa sa votrie...
"Krásne čosi" ma celkom príjemne prekvapilo ... svojim zvláštnym polo-smutným rozprávaním, ktoré zachytilo rôzne dôverne známe momenty, situácie, pocity v gay životoch, o ktorých sa obvyle diskutuje len málo. Vo výsledku sa podaril celkom zdravý balans "ťatia do živého" a divácky prístupnej "citlivosti" - nevznikla z toho neznesiteľná depresia, ani úplne ľúbivý romantický gýč. Konečne sa niekto rozhodol rozprávať trochu inak. Na jednej strane vizuálne pôsobí snímok ako poďmeztohospraviťumenie - tým ako všetko (až trochu moc okato) tónuje do hnedých a zlatých odtieňov, aby to nepôsobilo plocho ani príliš nehýrilo farbami. Príbehovo sa to sprvu zdá...
Tento film by som rád zhodnotil pozitívnejšie, než predpísané 4 kategórie dovoľujú. Remeselne je možno slabší, než sme zvyknutí, no obsahovo to prinajmenšom vyrovnane kompenzuje. Je to jeden z tých filmov po ktorom sa človek cíti dobre, zahriaty pri srdci. Najprv tie slabiny - dej je mierne jednoduchý a priamočiary, je akosi jasné že film na ňom ani nechcel byť postavený. Tvorca chcel predniesť tézu a trebalo to vyplniť vatou čohosi ako "príbeh". Z istého uhla pohľadu by sa dalo povedať že pôsobí (ale naozaj jemne) didakticky. "Priblíženie neobvyklých vzťahových modelov obyčajnému divákovi." To všetko by sa...
Dalo by sa povedať typické Netflix "umenie" pre priemer ktorý chce mať pocit že videl čosi sofistikované. Ale stále Netflix = efektné, ľúbivé, ale tak trochu vyprázdnené. Priznávam - v tomto prípade taký "lepší Netflix". Vizuál je naozaj podmanivý, pozerá sa na to krásne - či už paláce, luxusné salóny vyššej vrstvy, kostýmy, nálady, vôbec práca so svetlom. Diváka okamžite pohltí ilúzia že sleduje "umenie". Príjemne pôsobí aj aranžmá bálov pre 41+1 pozvaných ... aj keď je vidno, že niekedy je súčasná štylizácia pre efekt (napr. scéna s vaňami a sviečkami). Páčilo sa mi, ako post-moderne sa...
Nie veľmi vydarená road-movie. V prvom rade Kto?: Tichý ponurý ex-športovec z Grécka, ktorému umrela babička a on sa vydáva na cestu po Európe autom ... Kam? Prečo, načo, akákoľvek motivácia je väčšinu filmu nejasná. S kým? S nemeckým "študentom", ktorý je mu od prvého kamihu nesympatický. Ten sa okolo neho celý film krúti a nechá na seba štekať, zametať so sebou zem, ale stále sa k nemu akosi potrebuje vracať. To kedy a ako vzniklo to vzájomné puto, ktoré ich drží pri sebe (aspoň jednostranne) nám film nevyjaví, skôr robí všetko proti tomu. Nedozvieme sa...
Veľmi klasicky poňatý dokument, ktorý mapuje kľúčové udalosti a ústredné postavy pre LGBT komunitu (najmä v USA) po Stonewall-e. Je na ňom žiaľ už dosť cítiť dekádu jeho vzniku (čo paradoxne nevyčítam mnohým iným starším dielam), a ten špecifický aktivisticko-dokumentaristický štýl. Tváre rozprávajú a spomínajú - podstatné momenty (eufória a bezstarostnosť 70. rokov, AIDS kríza 80. rokov, provokujúce taktiky Act Up ale aj armádna doktrína Don't Ask Don't Tell v 90. rokoch, postupné vyoutovávanie sa politikov, ale aj rôzne podoby homofóbnych protiútokov) sa tu samozrejme objavia, len mi v tom chýbal nejaký zrozumiteľnejší naratív, nedajbože dejová linka, viac súvislostí, nielen...
Po tom čo sa režisér blockbustrov ako Deň Nezávislosti (x2), Godzilla, Day After či 2012 vyoutoval, natočil "poctu" udalostiam okolo Stonewall Inn. Úplne mimo svoj žáner, nevedno prečo. No ak si chcel požmukrnúť na gay komunitu, ktorej je členom, nevyšlo mu to. Vlna kritiky bola zdrvujúca. Politickú korektnosť mu však nevyčítali, skôr naopak - rozdráždila ich nekorektná kastrovanosť, "whitewashing". V prvom rade sa LGBT obecenstvu nepáčilo, že rozprávačom naratívu je biely milý slušný chlapec z farmy... Pričom tí, ktorí udalosťami skutočne pre nás všetkých pohli boli práve indivíduá, ktorých komunita aj dnes nerada vidí: queer ľudia inej...
V prvom rade ku G/L obsahu: V pokročilých dieloch seriálu sa medzi hlavnou postavou Clarke a náčelníčkou pozemšťanov Lexou rozvinie prekvapivá lesbická romanca (fanúšikmi prezývaná "CLexa"). Na tak epický a populárny projekt - naviac v povestne anti-gay žánri sci-fi - mať "mimochodom" ústrednú postavu lesbu (prinajmenšom bisexuálku) je celkom udalosť. Spôsob akým Lexu scenáristi neskôr odpratali - vyvolal búrlivú debatu (LGBT fanúšici The 100 boli označení za jedno z najlepších seriálových publík) o seriálových trópoch vo vzťahu ku queer menšine ("bury your gays"). Jason Rothenberg sa verejne ospravedlnil a ako kompenzáciu dopísali tvorcovia gay motívy Miller/Bryan, Miller/Jackson a zopár menších...
