Recenzi napsal/a khaktus
Zaujímavý hoci pre niektorých ťažko stráviteľný portrét do východoeurópskej duše. Snaha o nekomfortnú autencitu môže diváka zvyknutého na komerčné príbehové kino značne vykoľajiť. Niekomu tento film dá málo, niekomu viac než dosť. Nejde o príbeh v pravom slova zmysle, ale skôr o "situáciu", náhľad do niečieho života, pitvu pokrytectva ako spôsobu života ktorý je tak vžitý pod kožou, že už pôsobí úplne "normálne". Spôsob spracovania je polodokumentárny - v štýle ktorý "fičí" na filmových festivaloch už asi dve dekády. Otázka je koľko ešte :) Tento typizovaný súdobý artový formát - dlhé zábery kamsi do ulice, dlhé...
Technicky a herecky je film zvládnutý na výbornú - obzvlášť pri pomyslení na to že ide o režisérsky a producentský debut herca Vigga Mortensena. Príbehu nejde uprieť ani starostlivo nadávkovaná emocionalita, kvalitný balans medzi civilnosťou a "filmovým šarmom". S čím môžu mať diváci problém je samotná téma mentálne narušeného člena rodiny (arogantným a agresívnym spôsobom) - Lance Henriksen sa tu ako malé dieťa môhol vyhrať s neznášanlivým a neznesiteľným dedkom - a teda starý pán Willis je teda číslo! Spôsobuje chaos, trapasy a nepríjemné situácie spoľahlivo ako robot na urážky - každá žena je v...
Neobvyklé uchopenie westernu s nadpriemerne pôsobiacou produkciou, nesmierne pútavými vizuálmi a štylizáciou Divokého Západu, slušnými hereckými výkonmi ... ale dosť deravým scenárom a veľmi pochybným zmyslom existencie. Znovu ma utvrdil v presvedčení o rozpoznateľnosti "netflixovských fimov": formálne konkurujú oskarovej hollywoodskej produkcii, no v hĺbke z nich dýcha prázdno, jendorozmernosť až amatérčina. Nepopierateľná technická zručnosť nadšencov najlepšej kinematografie ... ktorým ale chýba rafinovanosť, cit, alebo niečo zásadné čo by chceli povedať. Vedia ako, ale nevedia čo. Tento film žne úspechy medzi väčšinou kritikov ešte pred oficiálnymi premiérami - aj keď sa mi zdá že skôr z akejsi didaktickej...
Štylizáciou zaujímavá pocta pionierom gay porno produkcie z 1970. rokov. Vizuál i narácia sa snaží evokovať dobové farby, materiály, formáty - no nemusí byť až tak príťažlivá pre priemerného diváka. To čo pôsobí ako hravé retro v niektorých scénach sa v 90minútovke stáva únavné a ťažko pozerateľné. Čo sa týka deja a postáv, pôsobí film mierne plocho, akoby bez dramatického oblúka a emocionálneho rozmeru. "Zlatý vek porna" bolo obdobie rokov 1969-1984 (po Kvetinovej revolúcii, Stonewalle, uvoľnení sexuálnych mravov a cenzúry), keď novopovolené zobrazovanie sexuálneho aktu získalo pozornosť mainstreamových kritikov aj umelcov (napr. A. Warhol). Gay porno...
Sterilná kópia, ktorá má síce solídny uhladený reklamný vizuál, ale zlyháva snáď vo všetkom ostatnom. Komédia takmer bez štipky humoru. Komu sa pýta overený formát, ale nevadí mu umelučké balenie, toporní herci a sitcomovské pitvorenie - možno mu to spríjemní večer. Ale dve hodiny to naozaj mať nemuselo! Ku cti tvorcov aspoň patrí, že "inšpirované Mine Vaganti" si bez hanby priznajú v titulkoch. Otázka je, prečo trebalo veľmi vydarený a stále pozerateľný Ozpetekov film vykradnúť do brazílskej kópie, s taiwanským režisérom? To sa im fakt nechce čítať titulky či aspoň spáchať dabing? "Poctu" tu možno skloňovať len...
Priemerná romanca, ktorú tak-trochu zachraňuje stredná stopáž a slušná kamera. Nedosahuje však ani zďaleka na výborné profesionálne filmy taiwanskej kinematografie (s gay tematikou napr. Girlfriend*Boyfriend). V prípade Light skôr ide o lepší priemer brakovej ázijskej komerčnej gay produkcie ktorá v poslednom čase spamuje túto stránku. Čímsi mi tento snímok pripomenul skôr nechvalne známy Yaoi žáner v Japonsku - so svojim rigidne daným náčrtom rolí (mužný+dominantný vs femínny+submisívny). Kým sympatický policajt Shun pôsobí príjemne civilne a duchaprítomne, dokonca bez zbytočného cukru ... jeho náprotivok, ústredná postava Guang-a je dosť strašná karikatúra akoby importovaná z yaoi žánru alebo...
Zaujímavý počin, možno nie úplne uchopiteľný rozumom, no celkom pútavo kombinujúci (archetypálne-)psychologickú tému s veľmi špecifickým prostredím. Začne sa to ako letná romanca - Anna a Stefan navštívia dedinu z jej detstva - tesne pred domoláciou, momentálne takmer vyľudnenú, s pravidelnými zemetraseniami spôsobenými uhoľnými rýpadlami. Scenáristickým perom na starom dome pobudnú spolu s jej dávnym bývalým Berndom, ktorý aktuálne žije v gay vzťahu s psychoterapeutom Marcom. Momenty silenej milosti sa striedajú s divnými pohľadmi, trením, trápnymi chvíľami, nevypovedanými výčitkami. Na prvý dojem si zvedavé hetero Stefan klikne s provokujúcim Marcom, zatiaľ čo si Anna s Berndom si...
Celkom pozerateľný japonský film - v rámci možností a tradícii svojej kinematografie, ako aj kultúry. Téma homosexuality je tam v stále silno konzervatívnej a tradicionalistickej spoločnosti viacmenej tabu, asi ako pre nás v 80. rokoch. No popri všetkom strašnom vyumelkovanom cukrovatom ružovom pateticky-romantickom a toporne edukatívnom čo si človek z komerčnej ázijskej produkcie musí vypozerať ... pôsobil na mňa tento film celkom milo civilne. Voľba zimy mi prišla zvláštne neprívetívá, ale na druhej strane osviežujúco iná (ak si odmyslím My Brother's Husband - asi ide o nejaký aktuálny "umelecký" trend "neľúbivosti"). Veľké celky z krajiny boli dosť...
Takýto nepodarok človek musí fakt pohľadať. Umelý, hlúpy, so slabým scenárom ale ešte horšie zahraný. Kamera a vôbec vizuál podpriemerený, tak na lacnejší východoeurópsky televízny seriál. Zo stovák gay filmov čo som videl (a nehovorím o tisíckach ostatných) je tento pre mňa kdesi pri dne. Nepopieram dobrý úmysel - o edukačný film ktorý možno premietať ako vyučovací materiál na stredných školách ... ale obávam sa že ho teenageri aj učitelia svorne vysmejú. Klišé, frázy, typizované scény - ale aj z tých by sa pri troche snahy dalo poskladať niečo "štandardné", "neurážajúce", čo by oku a uchu tak...
Veľmi zručne spáchaný krátky film, ktorý možno zarazí ako "dva v jednom". Prvá časť (až trochu bergerovsky) sleduje interakciu dvoch chlapov vo verejnej sprche. Jeden sa dosť zvučne uspokojuje, druhého to vytáča a má akúsi potrebu dať to najavo. Ten prvý ho roztomilou bezprostrednosťou "zkooptuje" do svojej erotickej fantázie. Nalomenie striktných kategórií homo|hetero, skúmanie bi-zvedavosti, podané neuponáhľaným a humorným spôsobom, s dobrou gradáciou situácie. Hoci by toto samo obstálo ako sympatický snímok, ktorý pohladí na duši, tvorcovia sa to rozhodli zalomiť druhou časťou ... ktorá je podaná až šokujúco brutálne (možno hyperbola ktorá sa...
Tento nenápadný film, hoci na prvý povrchný pohľad tematicky nepríťažlivý, ma príjemne prekvapil a dosť očaril. Na jednej strane veľmi rafinovane kreslí (mierne dystopicky) pútavú atmosféru zimného New Yorku, na druhej zasa rozpráva príbeh (alebo skôr sondu do života) veľmi pôsobivo rozporuplnej postavy - uviaznutej medzi situačnou nutnosťou byť drsným chlapom a zároveň vnútornou identitou ženy. Rafael žil v slume na Kube so svojou sestrou. Bol od mala "iný" a v tejto inakosti aspoň trochu akceptovaný, no životná situácia (sestra i jej priateľka emigrovali do USA) a nutnosť postarať sa o seba z neho vytvorili fešného...
Politicky chvályhodný úmysel, no trochu rozpačitý výsledok. Na film ma nalákala exotickosť - tak ako radi sledujeme gay príbehy z najodhľahlejších kútov zeme, tak radi skúmame (alebo aspoň vidíme) ako sa odohrávali gay životy nenápadne či potajme v drsnejších epizódach dejín. Na tému homosexuality v sovietskom systéme (či ZSSR alebo Ostblok) je málo dostupných vedeckých prác i umeleckých priblížení. Akoby sa súdruhom podarilo dosiahnúť cieľ - vytlačiť túto tému do neexistencie. (Odporúčam napríklad dokument: Double Life od Ināra Kolmane) Z dôvodu politickej situácie v Rusku ktoré momentálne v sovietskom projekte vymazávania gay uvedomenia/povedomia historickej kontinuity pokračuje, sa...
Ťažko hádať čo bol úmysel a čo nešikovnosť, no dojem z tohto filmu mám značne rozpačitý, ak nie znechutený. Je to paródia na charakteristickú vyumelkovanosť istého typu aktivizmu, alebo je ten film vyumelkovaný sám? Vzdáva poctu muzikálovej forme, alebo ju transponuje na plátno necitlivo a neinvenčne so všetkými jej najprevarenejšími klišé? Žánrovo by som tu nemal problém - Were The World Mine, Mary Lou či The Rent sú príklady buzikálov ktoré mám medzi svojimi naj filmami a ku ktorým sa rád vraciam. Zaujímavé uchopenie témy, tanec na rozhraní trpko-sladkosti, ale aj to že "hudobné čísla" posúvajú dej...
Na svete nie je veľa filmov v quechua jazyku z prostredia komunity domordcov z Ánd ("indiáni") ... z historicko-politických dôvodov. Pôvodné obyvateľstvo Južnej Ameriky je ešte stále vyvrheľom na vlastnej pôde. Quechua príbeh jemne líznuty gay tematikou je potom úplna raritka. :) Naviac, tento bol úspešný na zopár festivaloch, takže nejde o žiaden zmätok - len je možno "ťažšie prístupný". Nie je to film pre každého, má svoje špecifické "miestne" i artové charakteristiky. Ide skôr o festivalový snímok ktorý pomalým skoro dokumentárnym tempom evokuje atmosféru miesta, horskej komunity a svoj príbeh do neho votkáva len pozvoľne....
Ak túto minisériu porovnám s nedávnym (nie úplne zaslúženým) humbukom okolo "It's a Sin", švédske dielko mi príde síce menej farebné (vizuálne ľúbivé) a s menej známimi medzinárodnými hitovkami - ale zároveň omnoho autentickejšie, "pod kožu" a určite menej zbytočné. Bolo zaujímavé vidieť gradáciu nálady ohľadom neznámeho "gay moru" v prostredí odlišnom od typických (klišé) epicentier ako San Francisco, New York a Londýn ... aj to aký flavor pandémia a panika získa v relatívne dospelejšej škandinávskej kultúre. Evokovanie atmosféry Štokholmu 80. rokov mi prišlo omnoho solídnejšie (oproti ekvivalentu v It's a Sin) - kombináciou vkusného retro...
Síce je krátky formát limitovaný schopnosťou vystavať príbeh, no Sisak svoj čas plne využil na budovanie napätia a zachytenie atmosféry - a to prvotriedne. V podstate filmárskou skratkou skvele zachytili spoločenskú náladu a situáciu LGBT ľudí v Indii. Pre pripomenutie - India po storočí zrušila britský anti-gay zákon, potom zasa homosexualitu kriminalizovala a po pár rokoch po medzinárodnom humbuku a protestoch dekriminalizovala - skoro v rámci dekády. Istým spôsobom sa dá tento spôsob rozprávania prirovnať k Bergerovskej tvorbe (pomalosť, náznaky, pohľady, túžba ktorá by sa dala krájať), alebo (veľmi voľne) k festivalovo úspešnému artovému snímku In The...
Tento ma celkom vytrhol z letargie a očail medzi všetkým tým odpadom čo si človek medzi kraťasmi musí často vytripeť. Technicky by sa dalo možno pár vecí ohľadom konzistencie vytknúť, ale beztak vyzerá vizuálne veľmi vydarene, kreslenie scén príjemné, žiadna podpriemerná amatérčina. Tri ústredné postavy sú pohľadní chalpi, ale každý takým sympaticky nedokonalým spôsobom. No najviac ma zaujala titulná téma (Ne)opätovanosti - ktorá možno nie je v gay produkcii úplne nová, ale jej spracovanie bolo uveriteľné a malo "to čosi naviac", štipku ľudskosti, štipku trpkosti - to "hej, ten pocit poznám, ako dobre že niekto ho takto popísal". ...
Ako v tom vtipe: "Randenie medzi heterákmi môže viesť k sexu, sex medzi gaymi môže viesť k rande." Po náhodnom jednorazovom úlete sa jeden z účastníkov rozhodne pozvať svojho milenca znova - na obed, film a rozhovor. Ten sa odvíja akosi rozpačito - a ja neviem či toto bol zámer tvorcov, alebo len nedostatočnosť scenára/hrania. Ak by to bol zámer, bola by to celkom zaujímavá a menej okukaná téma (silené frázy, trápne ticho, čo iné spolu môžu dvaja chlapi robiť než len "action") - ktorá by sa sa dala prepracovať viac do hĺbky či absurdity. Flashbacky z rozpačitého civilného stretnutia...
Atmosférou celkou podarený kraťas - ktorý je možné interpretovať rôznymi spôsobmi. Pre mňa to môhol byť kľudne aj trojuholník on-on-ona, alebo kľudne aj rozhodovanie sa medzi milencom v zapadákove a neznámym dobrodružstvom ktoré čaká vo "veľkom svete" tam vonku. Neurčitosť a nejasnosť momentu váhania, prechodu z jedného stavu bytia do niečoho iného - dotvára hmla a cesta neznámo odkiaľ kam. Štylizácia je to naozaj vkusná a magická, obsahovo filmík neurazil ani zásadane neohúril. nejednoznačnosť môže byť tak jeho silnou stránkou ako aj slabinou - záleží od diváka.
Milovníkom dunivého techna a la Berghain sa tento film bude "počúvať" nepochybne dobre, na fanúšikov postmoderny bude mrkať z každého druhého záberu nadpriemerne kreatívna (aj keď nie angažujúca) výtvarnosť - ktorá je sama o sebe cool, hoci nijako nekonštruuje príbeh. Umenie pre umenie - stačí že to dobre vyzerá a že je to tvorivo provokatívne, miestami šokujúce (jatky medzi intelektuálmi stále fičia) - nemusí to nutne rozprávať zmysluplný príbeh so solídnym dramatickým oblúkom, predstaviť hrdinov s ktorými sa dá empatizovať alebo mať konkrétny zmysel, pointu ... nech si to každý interpretuje sám, ako sa mu páči. ...
