Recenzi napsal/a khaktus
Zvláštny malý hipsterský seriál o gay/bi/priateľoch z mesta, ktoré sa v queer príbehoch tak často neobjavuje: Memphis. No je to zároveň mesto so silnou hudobnou tradíciou, takže o kvalitné gitarové podmazy tu nie je núdza. Partia umelcov si tu vytvorila malú bublinku alternatívneho sveta, v ktorom sa zotavujú z tráum resp. objavujú kto sú a čo chcú od života. Jednotlivé 15-minútové epizódy sú ľahko stráviteľné, aj keď natoľko krátke, že sa zdá akoby nesmerovali odnikiaľ nikam, končia len čo sa niečo zásadnejšie udeje. Našťastie má ale 8-dielny príbeh nakoniec v celku aj svoj zaujímavý dejový oblúk a...
V podstate dôverne známy formát "americká stredná škola", ktorý sa pohráva s typickými klišé - no prekvapivo osviežujúcim a provokatívnym spôsobom. Má sympatickú mieru ľudskej láskavosti a zároveň také to požmurkávanie reality, kde občas treba v živote jednoducho prehltnúť trochu horkosti. Nesmeruje k šablónovým hapyendom, no zachováva si roztomilý nadhľad, vtip a neumelý optimizmus. Billy žije s alkoholickou matkou, ktorá ho nasiakne zmyslom pre teatrálny "glamour" a drag. Ju zbožňuje, otcom tak ako ona opovrhuje. Prácou scenáristov sa však ocitne v pekle - červenom/republikánskom štáte, na zámku (!) svojho strašidelne normákneho otca a na klasickej strednej škole....
Na jednej strane profesionálne spravená retro-dráma, s príjemným vizuálom, ktorá ma príjemne potešila severskou dospelosťou - spôsobom akým postavy (niekedy) reagujú na rôzne nepríjemné situácie. Má to ten šmrnc "zrelšej spoločnosti". Na druhej strane hlavná postava mi bola pomerne nesympatická (a vôbec, nesympatických osobností je tu celá paleta), takže sa mi ťažšie empatizovalo s "jeho príbehom". Celkovo mi to ako rozprávanie (dej vedúci odniekiaľ - niekam) prišlo vlažné a nechytilo ma za srdce. Osobne si myslím, že by tomu svedčala krátka metráž, možno 20-30 minút - zostrih scén z ktorých žiari trocha ľudskosti....
Typizovaná telenovela ázijského typu. Už dávno som nezabil 1.5 hodiny takou bezbrehou nudou. Dej plynie pomaly a bezprízorne, no nie v rozjímavých kvalitách umeleckého filmu. Zaujímavý nápad konfigurácie príbehu (aj keď vykombinovanosťou naozaj hodný skôr lacného seriálu) sa utopil v príšerne presladenej "romantickej" hudbe ktorá by bola moc aj na telenovelu, absolútne nezaujímavej kamere, patetických monológoch, otrasných dialógoch, v strašnom herectve sladučkých androgýnnych chlapčekov (nič proti trans ľuďom - ale tu ide o to najhoršie vyumelkované klišé), charakterovo nesympatických (jeden s potlačenými emóciami, ďalší so žiadnymi, tretí lepkavý ako curková voda) a bezživotne nijakých. "Blank faces." Film funguje v občasných...
Hoci je to film s gay obsahom naozaj sotva na 10%, som veľmi rád že som ho videl, zostal mi v hlave a spravil mi náladu na niekoľko dní. A to je pritom skôr ľahko post-komerčným dielkom bez zásadnejších ambícií. No uchopenie dôverne známych tém a zvratov je na viacerých miestach osviežujúco neopozerané. Naviac, so skvelým vizuálom a zaujímavou atmosférou ktoré ho posúvajú do sympaticky nadpriemernej ligy. 1. Josh Peck ako Daniel. Presnejšie postava sama - už dávno, ak vôbec niekedy, som nevidel vyobrazeného takého príjemného dobráka do morku kostí - napriek (a možno vďaka) svojej vlastnej...
Zaujímavý film, ktorý s týmito stránkami súvisí veľmi okrajovo. Nahou scénou v sprche (chlapci, tohoto si na internete nájdete kopu ;) ) a témou maskulinity, machizmu - ktorú však len lízne, aj to nejasným spôsobom. Kink resp. BDSM ako také sú záležitosťou aj hetero aj homo. V istom pohľade je to dielko veľmi povrchné alebo nedorobené, no musím uznať že predsa len na ňom bolo čosi fascinujúce, nedalo sa nedopozerať, nápad a zručnú technickú stránku to nepochybne má. Pre citlivejšie či moralizujúcejšie typy (divím sa koľko ich práve medzi gaymi je) varovanie: väčšia časť filmu je pornograficky...
Táto miniséria má nepochybne svoje kvality, no predsa len váham, či nie sú superlatívy kritikov len bublina. Za zásluhy Davisa, lebo LGBT aktivistov treba vždy pochváliť, lebo sa to "tak patrí". Keď si spomeniem na svojho času provokatívny Queer as Folk, alebo súčasnejší Cucumber/Banana/Tofu plný suchého britského humoru i zvláštnej dospeláckej irónie a sarkazmu, prípadne ostro kritickú distópiu Years and Years - potom najnovší počin Russela T. Davisa mi miestami príde podozrivo vlažný, neurážajúco šablónový. O to viac ma zarazilo, že aj v dnešnej dobe, v Spojenom Kráľovstve, boli také problémy s produkciou série s touto tematikou. A kompromisnú redukciu...
Tento snímok by som odporučil neprehliadnuť. Má magický vizuál hodný cestopisného dokumentu, hercov ktorí sú sympatickí ale nie typickí "krásavci", zaujímavo kombinuje nehu a surovosť prítomnú v kultúre. Jeho slabinou sú ťažko uchopiteľné dialógy. Rozpráva skôr mlčaním, náladami, situáciami. Je to pritom plnokrvný gay film, natočený v dnešnom Rusku, a doteraz neviem vypátrať detaily o tom ako sa to podarilo. Odohráva sa v spustnutom mestečku kdesi na Sibíri. Nešťastnému Sashovi žijúcemu v polorozpadnutej chajde sa nepodarí samovražda. Dima je jeho švagor a dôstojník miestnej polície ktorá sa okrem iného zaoberá zatýkaním miestnych gayov. A nikto...
A zasa Scud. Neviem či to je pochvala alebo varovanie. :) Pán režisér je nepochybne talentovaný, ale aj nezávislý samorast: a to v dobrom aj zlom. Jeho tvorba pôsobí prinajmenšom vizuálne veľmi profesionálne a zaujímavo, no jeho epizodický spôsob rozprávania sa často nie najlepšie spojí. Ďalším trademarkom sa zdá byť čierny humor ak nie cynizmus, ktorý odkazuje až ku škandinávskym komédiám. Titul "Láska stojí za ..." v angličtine doslova odkazuje na fajčenie, nie cigariet (radšej nebudem komentovať prečo by to mala byť "zlá vec") - a v doslovnom poňatí tohto významu aj otvára svoj film. V svadobnom...
Neviem sa rozhodnúť medzi doporučujem a nedoporučujem. Film je to vizuálne zaujímavý, farebný, každú chvíľu chce diváka ohúriť nejaká bizarná postavička - aké človek uvidí asi len na Uráne a v Berlíne. Výberovka z toho "čo máme na Berlíne radi." A aj keď sa niektoré scény zdajú "až moc" pritiahnuté za hlavu, z vlastnej skúsenosti viem že naozaj to nie je v tomto meste nič neobvyklé. :) Jeho punkovo-undergroundovo-queer scéne svojim spôsobom vzdáva snímok hold, aj keď je to celé len akýsi pridlhý medailónik. Rôzne zvláštne výjavy a zjavy, cameo roly, boli pre mňa na ňom asi najzaujímavejšie. Samotný príbeh...
Jedovato pozitívna a až príliš didaktická miniséria o tom, "ako by to malo byť", ako by sa mali ľudia k sebe správať - s ohľadom na ich odlišnosti (obzvlášť sexuálne). Pre fanúšikov anime znalých prinajmenšom najznámejšieho Tagameho komiksu - pravdepodobne povinná jazda. Pre bežného európskeho gay diváka trochu staromódna "vysvetľovačka". Kým manga predstavuje statické výrezy/obrazy zo situácií, ktoré ako skratky svižne odsýpajú, vo filme ktorý plynie v čase treba vyplniť medzery medzi nimi, poprepájať ich - a tu už zdá sa púhe "zahranie komiksu" nestačí. Dokonca pôsobí trochu gýčovo, umelo, nasilu. Na druhej...
Tor Iben ma zaujímavý "štýl", kde sa snúbi čosi ako prísľub talentu a umelecká ambícia s do očí bijúcim amatérizmom a únavnosťou. Je tu zaujímavá a provokatívna téma ale aj výsledok ktorý sa z istých pohľadov javí ako nedotiahnutý. Zasa. :) Spôsob akým sa tematiky v Roku Tigra chytá mi veľmi silno pripomenul portugalskú bizarnosť O Fantasma. Verím, že jedným z validných umeleckých postupov je priviesť niektoré naše podivné vzorce správania až do surreálneho extrému ktorý z bežného života skoro vôbec nepoznáme (zoberme si len operu), aby tak viac vynikla ich vnútorná povaha, absurdná kvalita. Voyeurizmus...
Na jednej strane je možno film unikátny uchopením témy, časom a miestom svojho vzniku, no ako filmový útvar sa rozpadá kdesi medzi poetickým "štýlom" sovietskych umeleckých filmov (Paradžanov? Tarkovsi?) a dokumentárnou sondou do života vojakov. I sám režisér priznal, že je to "zlý" film. No beztak rozčeril hladinu po tom, čo musel byť z krajiny prepašovaný von. Vznikol ako možno vtedy ešte trúfalá kritika pomerov/pocitov v sovietskej armáde pár mesiacov pred koncom komunizmu v ZSSR. Ako smutný portrét neúprosného a dehumanizovaného sveta, kde sa mladíci stávajú súčasťou masy, donekonečna perpetuujú model šikany bažantov mazákmi - je...
Rozjímavý, typický festivalový snímok, pomerne náročný na strávenie. Čiernobiely vizuál navodzuje zaujímavú estetiku, čo pasuje najmä na rozľahlú deltu rieky Paraná porastenú rákosím - no žeby celkovo filmu pridal na "umeleckej kvalite" - neviem. Už beztak bol dej pozvoľne plynúci, nálada akosi dusivá a ponurá (č/b to len zvýraznilo), sympatie či identifikácia s postavami ambivalentná. Zafungovalo to skôr ako dokument portrétujúci každodenný osobný i sociálny život v roztrúsenej a zároveň uzavretej komunite obyvateľov delty, ktorú prepája pravidelný lodný autobus (El León), futbal a možno aj niektorými pestovaná nevraživosť k prišelcom. Postavy sú akosi stratené či zakliate...
V prvom rade, "gay interest" tohto výnimočného seriálu je 6. epizóda, ktorá v hodinovom formáte rozpráva príbeh veľmi osamelého gay muža, ktorý sníva o chlapovi z nájdenej fotografie ... aby sa pomocou jedného z artefaktov Loopu ocitol v paralelnej realite, kde jeho alternatívne Ja s týmto fešákom naozaj žije. Žiarlili ste a súťažili už niekedy sami so sebou? :) Na tomto minipríbehu ma (tak ako na celom seriáli) zaujala ľudskosť a citlivosť spracovania, miestami aj neočakávané kroky postav, mimo obvyklé klišé. Empatia je ústrednou témou celej série, kde postavy len-tak žijú medzi vedecko-fantastickými (a väčšinou hrdzavými) artefaktami...
Neviem nakoľko je téma "crystal meth" / (met)amfetamínov akútna aj vo východnej Európe, no tento dokument má myslím aj všeobecnejší presah do tém závislosti ako takej, snahy o vymanenie sa, ale aj do nedostatočností gay subkultúry a komunity ktoré sa na tomto kompulzívnom správaní jednotlivcov podieľajú. Je v každom prípade výborne natočený, so solídnym vizuálom a na púhy dokument má aj emotívny dramatický oblúk, ktorý ani príliš netlačí na pílu, no má svoju prirodzenú silu. Príbehy protagnistov sú šikovne prepletené, každého z nich predstavuje ako človeka, ktorý si nejako vysvetľuje svoj život a to čo v ňom...
Tuto celkom súhlasím s Petrovym zhrnutím. Film pitvá obsesiu až do operne absurdnej miery - čo je možno skrytá sila umenia, skúma podstatu (a niekedy prázdnotu) našich upnutí (sa na niečo/niekoho) privedené do extrémnej roviny. No neviem či naozaj niečo vo výsledku odhalí, či ponúkne východisko, alternatívu, alebo aspoň niečo ako vedomú reflexiu. Kvalitou filmu je naozaj vizuál (a občas hudba), ktoré šikovne zachycujú atmosféru (gay) Berlína. Istým spôsobom mu vzdávajú hold - odkazujúc na charakteristické zákutia, vrátane záľuby v mestských ruinách a betónových distópiách - ktoré tak pasujú ku gay fetiš fantáziám. No pridávajú sa aj...
Toto brazílske tanečné predstavenie (varovanie: žáner to nie je pre každého) z dielne "Laboratório de Práticas Performativas da USP" & "SP Escola de Teatro" ma prekvapilo famóznym vizuálom a hypnotickým hudobným podkladom, ktoré dokonale podčiarkujú tanečné (a nielen také) orgie. Zároveň je šokujúco otvorené - erotické a miestami i pornografické - neskrývajúc pred svetom žiadne "nestydaté" ani temné zákutia gay sexuálne-konzumného života. Kde-kto môže povedať, že miestami je to skoro pornografia bez hanby. No predstavenie - hoci je sex(ualita) jeho hlavnou témou - s ňou nepracuje prvoplánovo. Obnažuje, reflextuje a skúma presexualizovaný gay party/cruisingový svet do...
"[H3O] MENS je akýmsi bočným výhonkom z predošlej tvorby zoskupenia Cia. 4 para Nada, pôsobiaceho v Ribeirão Preto. Režisér vychádza z knihy "Sociálna konštrukcia bytia mužom a ženou" od Anailde Almeida - ktorú neinterpretuje doslova, bola preň skôr impulzom na spracovanie témy. Jeho cieľom nie je dať jednoznačnú odpoveď na to čo je to byť mužom (na úkor žien), alebo čo je vo svojej podstate mužnosť a mužné, zoskupenie chce preskúmať svet ktorý sa postupne otvára ľuďom ktorí si sami definujú spôsob a zmysel života. Zároveň svet kde je menej a menej času skúmať svoje sny, túžby a náklonnosti. Aj...
Snímok sa dostal do verejného povedomia ani nie tak z pohľadu obsahu, ale kvôli hercovi hlavnej postavy: Marcus Bellamy sa pár dní po ukončení natáčania (2016) priznal na sociálnych sieťach, že brutálne ubil a zaškrtil svojho partnera. Bol odsúdený a momentálne sedí na 20 rokov v base. https://www.bronxda.nyc.gov/downloads/pdf/pr/2019/25-2019%20Marcus-Bellamy-Sentenced-Manslaughter-Bronx-Strangulation.pdf Celý štáb bol v šoku - a uvedenie tohto nezávislého filmu tak verím nebolo jednoduché. Bellamy niekoľkokrát po sebe postoval statusy kde k nemu prehovára Boh a to uviedol aj ako motív vraždy. Ako zdôvodnenie na pozadí: bol užívateľom drogy crystal meth, ktorej spotreba v gay komunite je momentálne v USA takmer...
